Koho vidíme v cudzincovi?

Európa hľadá riešenie naliehavého problému. Tisíce utečencov hynú vo vodách Stredozemného mora pri pokuse vstúpiť na územie Európskej únie.

24.05.2015 12:00
debata (24)

Desaťtisíce tých, ktorým sa podarí priblížiť k pobrežiu, postupne preťažili záchytný systém migrantov v Taliansku, Grécku i na Malte.

Samozrejme, diskusie o tom, čo je príčinou problému, sú oprávnené a iste veľmi dôležité. Musíme hľadať riešenia, ktoré pomôžu stabilizovať situáciu v krajinách pôvodu utečencov, aby sa nevydávali na zúfalú a riskantnú cestu. Vývoj situácie nás však postavil pred oveľa naliehavejšiu otázku: Ako pomôcť tým, čo sa už stali cudzincami na pôde spoločenstva európskych štátov? S tým súvisí druhá naliehavá otázka: Ako pomôcť tým členom nášho spoločenstva, ktorí sú preťažení náporom utečencov a žiadajú aj Slovensko o pomoc?

Ak by sme v prípade utečencov dokázali ukázať otvorenosť, azda by sme našli v sebe odvahu prijať aj marginalizovaných občanov Slovenska.

Signály, ktoré v tejto situácii vysiela slovenská politika, sú odmietavé. Viacerí poslanci Európskeho parlamentu vrátane tých, čo otvorene zastávajú kresťanské hodnoty, odmietli hlasovať za požiadavku, aby Európska komisia pripravila návrh záväzných kvót na prijímanie utečencov pre všetky členské štáty EÚ. Návrh napriek tomu prešiel a komisia predstavila riešenie, ktoré pri kvótach zohľadňuje veľkosť krajín a výkonnosť ich ekonomiky.

Návrh bude predmetom schvaľovania v Európskej rade. Premiér Robert Fico vyjadril počudovanie nad tým, že niektorí europoslanci za Smer kvóty podporili, a jasne vyhlásil, že Slovensko to nepodporí. Odkázal tiež Talianom a ďalším, že popri výhodách, ktoré im plynú zo stredomorského pobrežia, musia znášať aj nevýhody v podobe utečencov tak, ako my znášame nevýhodu spoločnej hranice s Ukrajinou. Treba povedať, že vláda SR nie je osamotená v tomto odmietavom postoji voči kvótam.

Taký postoj považujem za porušenie dvoch významných princípov, na ktorých stojí spoločenstvo európskych štátov. Je ním jednak princíp solidarity. Ak sú v Európskej únii krajiny, ktoré v tejto krízovej situácii volajú o pomoc, tak odmietnutie pomoci s odkazom na výhody slnečných pláží je prejavom arogancie.

Druhý princíp, ktorý sa porušuje, má do činenia s kresťanskou a humanistickou zásadou pomoci ľuďom na úteku. Evanjelium Matúša v 25. kapitole vykresľuje scénu posledného súdu. Jedným z kritérií tohto súdu je aj postoj k cudzincom. Mesiáš sa identifikuje s cudzincami a odmietnutie pomoci cudzincom kvalifikuje ako odmietnutie pomoci jemu samému.

Kam sa podeli tieto hodnoty? Ako je možné, že do popredia vystupujú argumenty čerpajúce z pocitu ohrozenia kultúry a náboženstva? Ako môžu niektorí kresťania tak vedome ignorovať posolstvo podobenstva o milosrdnom samaritánovi, že začínajú hovoriť o selektívnom prijímaní utečencov na základe toho „správneho“ náboženského vyznania?

Ako to, že v kostoloch neznejú pastierske listy, ktoré budú burácať v prospech kultúry milosrdenstva? Vari chceme čakať, až na tú otázku posledného súdu: „Pane, kedy sme ťa videli hladného alebo smädného, alebo ako cudzinca, alebo nahého, alebo chorého, alebo vo väzení, a neposlúžili sme ti?“ Odpoveď totiž už poznáme: „Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste neurobili.“

Možno niekto namietne, že máme dosť problémov s vlastnými marginalizovanými komunitami, ktoré nezvládame, a mali by sme najprv riešiť tie. Obávam sa však, že príčina našej neschopnosti riešiť tento domáci problém spočíva práve v tom, že nad odvahou empatie a solidarity prevažuje strach a pocit ohrozenia. Ak by sme v prípade utečencov dokázali ukázať otvorenosť, azda by sme konečne našli v sebe odvahu prijať aj marginalizovaných občanov Slovenska, ku ktorým sa tiež správame ako k cudzincom.

© Autorské práva vyhradené

24 debata chyba
Viac na túto tému: #utečenci #kvóty pre cudzincov #migranti