Rozhodli sociálne rozdiely

Druhé kolo prezidentských volieb v Poľsku vyhral Andrzej Duda. Kandidát konzervatívnej katolíckej strany Právo a spravodlivosť (PiS) podľa prieskumov získal najviac hlasov medzi staršími a ľuďmi so stredným a nižším vzdelaním.

26.05.2015 14:00
debata (3)

Podľa upravených exitpollov (výsledkov ankiet vykonaných pred volebnými miestnosťami) zvíťazil v pomere 52 ku 48 percentám pri účasti 55,5 percenta oprávnených voličov. Priebežné výsledky tento výsledok potvrdzujú.

Dudov protikandidát, úradujúci prezident Bronisław Komorowski z neoliberálnej vládnej strany Občianska platforma (PO) už v nedeľu večer uznal porážku. Víťaz na oplátku poďakoval za slušné súperenie. Pokračoval tak vo vystupovaní, ktoré mu pomohlo k nečakanému úspechu už v prvom kole volieb.

Vo východných regiónoch Poľska nemôže liberálna pravica vyhrať s témou modernizácie, ak nebude zároveň presadzovať sociálne citlivú politiku.

V kampani Duda pôsobil otvorene, správal sa s úctou k protikandidátom. Vyhýbal sa výrazným konfliktným témam, ako bol pád prezidentského špeciálu v Smolensku v apríli 2010. Tam zahynul vtedajší prezident Lech Kaczyński – brat súčasného predsedu PiS Jarosława Kaczyńského. Veľká časť poľskej spoločnosti vníma letecké nešťastie ako atentát a pripisuje zaň vinu Rusku. Dudovi k prezidentskému mandátu pomohlo, že neprevzal rétoriku stihomamu a sprisahania, ktorú využíva práve šéf PiS Kaczyński. Zostal verný politickej línii svojej strany, pokiaľ ide o ústretový a otvorený vzťah ku katolíctvu.

Svoj programový manifest rozdelil do štyroch častí: Rodina, Práca, Dialóg a Bezpečnosť. „Poľská rodina,“ písal v ňom okrem iného Duda, „dnes potrebuje prácu, bývanie, pomoc štátu, slušnú zdravotnú starostlivosť. Potrebuje slušné pôžičky. Potrebuje dôstojné penzie pre seniorov.“

Liberálna pravica aj vplyvné varšavské médiá mobilizovali pred druhým kolom proti Dudovi ako bábke v rukách Kaczyńského a varovali pred jeho silným hodnotovým konzervativizmom. V poľskom prostredí sa vedú debaty okrem iného o umelom oplodnení alebo o potratoch. Deliacou témou bolo aj Dudovo odmietnutie vstupu krajiny do eurozóny.

Čomu však nemohli neoliberáli oponovať, bol sociálny rozmer Dudovej kampane – sľub zabrániť zvýšeniu veku odchodu do dôchodku na 67 rokov, čo je opäť jednou z najvýraznejších tém tohto volebného obdobia. Duda tiež sľuboval investičný program v hodnote až 1,4 bilióna zlotých (euro sa rovná asi štyrom zlotými) zameraný najmä na podporu priemyslu a bytovej výstavby, pretože byty musia byť dostupné aj ľuďom so stredne vysokými a s nízkymi príjmami. Podmienkou rozvoja Poľska je podľa Dudu vystúpenie z klimatického pak­tu.

Duda vyhral nad Komorowským na vidieku a vo východnej polovici Poľska. To je výraz kultúrneho, ale aj sociálneho rozdelenie krajiny. Rozdelenie, v ktorom na jednej strane stojí napríklad živé univerzitné mesto Vratislav s nezamestnanosťou 4,3 percenta, a na druhej strane historický, ale zanedbaný Przemyśl kdesi na poľsko-ukrajinskej hranici, kde nemá prácu takmer 17 percent obyvateľstva.

Vo východných regiónoch štátu nemôže liberálna pravica vyhrať s témou modernizácie, ak nebude zároveň presadzovať sociálne citlivú politiku. Hodnotovo konzervatívna národne orientovaná politika so sociálnymi motívmi sa tam však môže úspešne uplatňovať.

Andrzej Duda bude presadzovať svoje politické sľuby a nepochybne pracovať v prospech PiS pred voľbami do Sejmu a Senátu na jeseň tohto roku. Čo sa týka právomocí, poľský prezident je mierne silnejší ako český alebo slovenský. Symbolickým, ale účinným nástrojom sa zrejme stanú zasadnutia vlády, ktorým môže hlava štátu v niektorých prípadoch predsedať.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Poľsko #prezidentské voľby #Andrzej Duda