Premiér Robert Fico z Moskvy oznámil skončenie prepravy ruského plynu cez Ukrajinu od roku 2020 s fatálnymi následkami pre štátny rozpočet. Aby toho nebolo málo, Gazprom podpisuje s energetickými spoločnosťami E.ON (Nemecko), OMV (Rakúsko) a Shell (Veľká Británia a Holandsko) memorandum o výstavbe tretej a štvrtej línie konkurenčného plynovodu Nord Stream v Baltickom mori.
Aj súčasnosť má ďaleko od ideálu, veď vlani prepravil Eustream „len“ 46,5 miliardy m³ plynu, čo bol pokles oproti predchádzajúcemu roku o 20 percent. Na druhej strane jeho zisk pred zdanením narástol o 10 percent na 446 miliónov eur, keďže prestal platiť SPP za prenájom plynovodu, prepravou plynu z Česka do Rakúska a reverzom späť na Ukrajinu nemusí zapínať kompresory a ušetrí aj na 20-percentnom znížení počtu zamestnancov.
Výnosy síce klesajú, prepravuje sa totiž menej plynu, no zisk je stále zaujímavý a dividendy by v tomto roku mali dosiahnuť úctyhodných 1,4 miliardy eur. Situácia by sa však mohla značne skomplikovať, keby Rusi Ukrajinu naozaj obišli a našou ohromnou rúrou, s technickou kapacitou 80 miliárd m³, by sme zásobovali akurát Slovensko s „biednou“ spotrebou 4,4 miliardy m³. V centrále na Votrubovej si túto hrozbu dobre uvedomujú, a preto navrhujú prepojiť Slovensko s Balkánom cez spomínaný Eastring.
Slovenskí predstavitelia by mali obavy z Eastringu vyvracať zvýrazňovaním jeho schopnosti zvýšiť energetickú bezpečnosť Balkánu aj nás.Jozef Badida, analytik
Zaň sa lobuje na všetkých frontoch, tak v Bruseli, vo Washingtone, ako aj v Moskve. Do karát mu nahráva nedávno podpísané rižské memorandum ministrov zahraničných vecí štátov, cez ktoré by mal prechádzať. Konkurenčná Tesla je zatiaľ len čiarou na mape a navyše by mala pretínať krízou zmietané Macedónsko. Krk mu však môže zlomiť potenciálne vnímanie projektu ako predĺženie Tureckého prúdu obchádzajúceho Ukrajinu.
Už neraz zazneli obavy, že Eastring iba nahráva ruským plánom na odstrihnutie Kyjeva od príjmov z prepravy plynu. Manažéri Eustreamu, ako aj slovenskí predstavitelia by mali tieto obavy stále vyvracať zvýrazňovaním jeho schopnosti zvýšiť energetickú bezpečnosť Balkánu a likviditu regiónu prepravou aj iného ako ruského plynu, napríklad z kaspickej oblasti či Iránu.
Vážnym problémom pre Eustream sa však javí aj ohlásený zámer Gazpromu a významných západoeurópskych spoločností na výstavbu ďalších dvoch línií Nord Streamu, spájajúceho priamo Rusko s Nemeckom a obchádzajúceho strednú Európu.
Ruská vláda dodnes neuvoľnila ruky Rosneftu či Novateku na export plynu potrubiami, a tak samotný Gazprom môže využívať len 50 percent kapacity Nord Streamu. Z tohto pohľadu je finančná návratnosť ďalšej výstavby otázna. A to netreba ani spomínať negatívny dosah na prepravu plynu cez ostatné funkčné potrubia vedúce Ukrajinou, Slovenskom či Poľskom. Ekonomická teória o prirodzených monopoloch, čiže neefektívnej súťaži medzi plynovodmi, v prípade geopolitiky akosi neplatí.
Nemali by sme opomenúť ani novinky od nášho južného suseda. Ten už takmer rok odkladá spustenie plynového prepojenia so Slovenskom, ktoré premiéri Robert Fico a Viktor Orbán slávnostne otvárali ešte v marci 2014. Takéto zdržiavanie sa nám môže vypomstiť, ak Európska komisia odmietne uhradiť časť nákladov pre nedodržanie termínov. Na druhej strane Maďari ako prví podpísali s Ukrajincami prepojovaciu dohodu, ktorá umožňuje virtuálny, čiže účtovný tok plynu, čo bude určite inšpiráciou aj pre slovenský Eustream.