Tlak na grécku vládu sa každým dňom zväčšuje. Gréci si vyberajú úspory z bánk, ktoré sú čoraz zraniteľnejšie. ECB sa de facto usiluje nadviazať podporu likvidity gréckych bánk na splatenie pôžičky MMF do konca júna. ECB však zatiaľ nechce prevziať od politikov EÚ zodpovednosť za krach Grécka.
Trojka požaduje pokračovanie doterajších úsporných opatrení: zvyšovanie nepriamych daní, daňovú reformu s ďalším znižovaním dôchodkov, privatizáciu základnej infraštruktúry. Podobne ako v minulosti by to boli práve pracujúci, dôchodcovia a chudobní, ktorí by znášali najväčšie bremeno úsporných opatrení. Tie sa zameriavajú na uvedené skupiny, keďže trojica veriteľov chce znížiť domáci hromadný dopyt a dovoz. Dovoz a deficit bežného účtu sa naozaj znížil – a tým aj potreba ďalších financií zo zahraničia. Opatrenia Trojky sa však vôbec nezamerali na posilnenie slabej výrobnej štruktúry Grécka. Od začiatku úsporných opatrení priemyselná výroba poklesla ešte výraznejšie ako HDP.
Nemožno vylúčiť, že grécka vláda napokon upustí od svojich požiadaviek z obáv o vysoké krátkodobé náklady na vystúpenie z eurozóny. Inštitúcie EÚ však už jasne sformulovali alternatívu: členstvo v eurozóne alebo koniec úsporným opatreniam.
Prudký pokles HDP – o 23 percent za obdobie rokov 2009 až 2013 – bol priamym dôsledkom úspor. Počet nezamestnaných vo februári 2015 vzrástol na 25,4 percenta. Len malá časť z nich – v roku 2013 len 13 percent – dostáva dávky v nezamestnanosti. Čoraz menej Grékov má zdravotné poistenie. Dôchodky zostávajú jediným sociálnym stabilizačným faktorom. Práve preto je dôchodková politika predmetom najväčších sporov medzi Trojkou a gréckou vládou, ktorú vedie Syriza.
Dramatické zhoršenie ekonomickej a sociálnej situácie prehĺbilo problémy týkajúce sa súkromného i verejného dlhu. Podiel verejného dlhu na HDP vzrástol zo 129,7 percenta v roku 2009 na 177,1 percenta v roku 2014 – a to aj napriek čiastočnému odpisu dlhu. Politika Trojky tak zlyhala pri zmierňovaní dlhového problému, čo je pre EÚ údajne problém č. 1.
V dôsledku zlyhania opatrení realizovaných pod tlakom Trojky koaličná vláda ľavicovo orientovanej Syrizy a národno-konzervatívnej strany ANEL vyzvala na revíziu ekonomickej politiky. Vláda navrhla upustiť najmä od znižovania dôchodkov, ktoré zostali hlavným sociálnym stabilizačným faktorom, a zamerať sa skôr na zvyšovanie daní pre bohatých a obnovenie minimálnej mzdy na úroveň spred krízy. Nejde tu o žiadny radikálny program, ale len o zmiernenie sociálnej núdze a zvýšenie daňového zaťaženie veľkých korporácií a bohatých. Grécka vláda má na to jasný demokratický mandát.
Aj tieto umiernené alternatívne návrhy však viedli k zvýšenému napätiu zo strany Trojky a ďalších členov eurozóny. Grécka vláda stojí de facto pred voľbou, či prijme úsporné opatrenia Trojky, alebo či bude vypudená z eurozóny. Obe možnosti by pravdepodobne prebiehali postupne. Odpor proti stratégii Trojky by sa pravdepodobne potlačil postupnými asymetrickými kolami rokovaní, a nie rozdelením do konkrétnych kôl. V dosiaľ poslednom návrhu grécka vláda už prešla dlhú cestu, aby splnila požiadavky Trojky. Medziiným sa údajne postupne zvýši vek odchodu do dôchodku.
Druhú možnosť – vystúpenie z eurozóny – nie je možné v tejto chvíli vylúčiť. Vytlačenie z eurozóny by bol zrejme postupný proces a nie náhly zlom. Veľké straty na bankových vkladoch a končiaca sa podpora ECB pri zabezpečovaní likvidity môže viesť grécke úrady k obmedzeniu výberov z bankových účtov a k zavedeniu kontrol a obmedzení medzinárodných kapitálových tokov. Nasledovať bude zrejme zavedenie paralelnej meny, resp. znovuzavedenie národnej meny, ako aj moratórium na splácanie zahraničných dlhov. Okamžité dôsledky na grécku ekonomiku budú dramatické. Grécka vláda by však získala priestor na manévrovanie. Súčasne by sa zmiernili konkurenčné tlaky na grécku ekonomiku.
Nemožno vylúčiť, že grécka vláda napokon upustí od svojich požiadaviek z obáv o vysoké krátkodobé náklady na vystúpenie z eurozóny. Inštitúcie EÚ však už jasne sformulovali alternatívu: členstvo v eurozóne alebo koniec úsporným opatreniam. Ak sa postoj EÚ v poslednej chvíli nezmení, odpor proti úsporným opatreniam bude odteraz znamenať spochybnenie členstva v eurozóne. Stávky sa zvýšili. V oboch alternatívnych scenároch – podľahnutie gréckej vlády tlaku Trojky a vypudenie Grécka z eurozóny – je otázka minimálne čiastočného rozpadu eurozóny jasne na programe. EÚ a krajiny eurozóny by mali v prípade vystúpenia nesúhlasiacich krajín umožniť riadené a postupné vystúpenie z menovej únie – rovnako ako keď česká a slovenská vláda dohodli rozdelenie Československa.
Upravená verzia článku vychádza na blogu Kritická ekonómia