Vláda sa snaží znížiť emisie iba o 15 až 17 percent, a to aj napriek tomu, že krajina tulipánov je obzvlášť citlivá na zmeny klímy a zvyšovanie hladiny morí. To je ďalších 10 percent redukcie oxidu uhličitého v nasledujúcich piatich rokoch. Kráľovstvo mokrých a daždivých nížin zaostáva aj v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Z nich využíva iba 4 percentá energie, čo je jeden z najnižších podielov v Európe.
Holandská vláda má zákonnú povinnosť chrániť svojich ľudí pred nebezpečnou hrozbou klimatických zmien.
Greenpeace preto rozhodnutie súdu víta. Je totiž výraznou zmenou v boji proti zmene klímy a hovorí celkom jasnou rečou: vláda má zákonnú povinnosť chrániť svojich ľudí pred nebezpečnou hrozbou klimatických zmien. Súdne spory proti vládam, ktoré nebudú zmenu klímy považovať za vážny problém, sa s najväčšou pravdepodobnosťou rozšíria do celého sveta.
Podobný prípad sa práve rieši v Belgicku, a preto existuje nádej, že rozhodnutie holandského súdu prinesie podobnú akciu aj na Filipínach, ktoré stále trpia hroznými následkami tajfúnu Haiyan z roku 2013. Greenpeace, Filipínske hnutie za rekonštrukciu vidieka a iné miestne mimovládne organizácie žiadajú Komisiu pre ľudské práva na Filipínach, aby otvorila vyšetrovanie zodpovednosti veľkých uhlíkových znečisťovateľov za porušovanie ľudských práv, ktoré vyplývajú z dôsledkov zmeny klímy.
Tu je niekoľko kľúčových citácií z rozhodnutia súdu v Haagu: „Antropogénne emisie skleníkových plynov sú príčinou zmeny klímy. Teplotným nárastom viac o ako 2 °C v porovnaní s predindustriálnou dobou predstavuje veľmi nebezpečnú situáciu pre človeka a životné prostredie. Je preto nevyhnutné stabilizovať koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, ktoré si vyžaduje zníženie skutočných emisií antropogénnych skleníkových plynov.“
„Holandský cieľ zníženia emisií je teda pod štandardom a na základe vedeckých poznatkov a medzinárodnej politiky v oblasti klímy treba, aby sa predišlo nebezpečnej klimatickej zmene, čo znamená v krajinách z prílohy I. (vrátane Holandska) zníženie emisií skleníkových plynov o 25 až 40 percent do roku 2020. Inak nebude možné splniť cieľ nárastu globálnej teploty pod 2 °C.“
„Štát argumentoval, že nemôže byť vnímaný ako jeden z pôvodcov hroziacej klimatickej zmeny, pretože nevypúšťa skleníkové plyny. Nepopierateľnou skutočnosťou však je, že štát má právomoc kontrolovať kolektívnu úroveň holandských emisií (a že ich v skutočnosti ovláda)." „Na základe toho súd dospel k záveru, že neexistuje žiadna vážna prekážka z hľadiska nákladov, aby sa zdržali prísnejšie ciele zníženia emisií.“
„Hoci môžu adaptačné opatrenia znížiť vplyv zmeny klímy, nedokážu eliminovať nebezpečenstvo klimatickej zmeny. Znižovanie emisií (mitigácia) je preto jediný naozaj účinný nástroj.“ Verdikt holandského súdu je revolučný. Dôsledky sa prejavia v najbližších rokoch. Holandsko totiž nie je jediná krajina, ktorej sa nedarí prijať potrebné opatrenia v boji proti nebezpečnej zmene klímy.
Argumenty, ktoré obsiahuje toto dôležité rozhodnutie, sa dajú použiť i v iných štátoch, aj v rámci príprav na klimatickú konferenciu COP 21 v Paríži na konci tohto roka. Tam azda príjmu nový, silnejší Kjótsky protokol. Vlády po celom svete by mali toto rozhodnutie prinajmenšom brať na vedomie.