Gól do vlastnej bránky

Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Joseph Stiglitz má pravdu, ak tvrdí, že v spore Grécko verzus veritelia nejde o peniaze, ale o moc a demokraciu.

05.07.2015 12:00
debata (43)

Grécky default 30. júna 2015 má svoju predohru v januárových voľbách, v ktorých sa grécki voliči rozhodli povedať „nie“ politike Trojky (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska komisia). Ľavicová strana Syriza ako reprezentant tejto politiky sa od začiatku stala „personou non grata“.

Protest proti „austerity policy“, teda politike tvrdých úsporných opatrení, vybočil z mainstreamovej politiky. Fiškálna disciplinovanosť, ku ktorej sa členské štáty Európskej únie zaviazali vo fiškálnej zmluve, sa môže pokladať za cnosť, pokiaľ sa nestane jediným „svätým“ cieľom. Syriza sa postavila proti tejto novej modle – a musí ísť z kola von. Keby zostala, môže byť neposlušné Grécko na čele so Syrizou precedensom napríklad pre budúce Španielsko s náprotivkom Syrizy – stranou Podemos.

Mandát Syrizy z januárových volieb bol vyjednať podmienky s veriteľmi, ktoré by nepokračovali v politike drastických úspor. Následkom tejto politiky poklesol hrubý domáci produkt o 25 percent, miera nezamestnanosti dosiahla 25, u mladých ľudí dokonca takmer 60 percent. Bezprecedentný bol i nárast chudoby. Grécko prechádzalo humanitárnou krízou a volič mal už toho dosť.

Peniaze nie sú prvoradé

Grécko nie je prvým ani posledným štátom, ktorý nie je schopný hradiť svoje záväzky veriteľom. Experti sú zajedno, že svoj dlh okolo 240 miliárd eur nie je schopné splatiť. Tento dlh nie je ale likvidačný pre jeho hlavných veriteľov, ktorými sú MMF, EFSF a ESM (tzv. euroval 1 a  2). Na porovnanie, celý grécky dlh predstavuje iba dvaapolročné transfery zo západného Nemecka do bývalej NDR, ktoré bežia už dvadsať rokov. Jeho čiastočné odpustenie je nevyhnutnosťou. Napokon, polovica nemeckého vojnového dlhu sa Nemecku v roku 1953 tiež odpustila.

Atmosféra, ktorá sa okolo „bankrotu“ Grécka vytvorila, nie je náhodná. Signály o možnom odchode tejto krajiny z eurozóny sú určené v prvom rade gréckemu voličovi. Jemu je učený aj odkaz európskych lídrov, že v nedeľnom referende sa hlasuje o tom, či Grécko zostane, alebo nezostane v eurozóne. O tom referendum nie je, ale môže urýchliť pád Syrizy a vytvorenie inej vlády.

To vysvetľuje, prečo nemecká kancelárka Angela Merkelová vyhlásila, že nový návrh premiéra Alexisa Tsiprasa sa nebude posudzovať skôr ako po nedeľnom referende. Jej vládny kolega, minister financií Wolfgang Schäuble to vyjadril lapidárne: predstavitelia gréckej vlády nie sú „dôveryhodnými negociačnými partnermi“.

Tlak Európskej rady a centrálnej banky

Predseda vlády Helénskej republiky 22. júna poslal list predsedovi Európskej komisie s prílohou, ktorá predstavovala komplexný návrh opatrení jeho vlády pre veriteľov. Po prvom optimizme veriteľov o dva dni neskôr návrh zavrhli. Porovnanie tohto návrhu a tzv. Zoznamu prioritných krokov (List of prior Actions) z 26. júna, ktoré požadovali od Grécka ministri financií eurozóny, ukazuje, že nie sú medzi nimi až také rozdiely.

Nasvedčuje tomu aj list, ktorý 30. júna poslal grécky premiér predsedovi komisie Jeanovi-Claudovi Junckerovi, šéfke MMF Christine Lagardeovej a prezidentovi ECB Mariovi Draghimu. Obsahuje krátky zoznam už iba malých odchýlok od požiadaviek veriteľov. Tsiprasov list môže znamenať zvrat, ohlásili titulky v médiách a nálada sa zlepšila. Predčasne: nič sa do referenda už nevyrieši.

Aby Gréci v referende „došli k rozumu“, svoj diel poučovania vzala na seba aj ECB. Limit na núdzový úver pre grécke banky (tzv. ELA) postavila na hranicu 89 miliárd eur, teda na takú nízku úroveň, že prinútila vládu zaviesť kapitálovú kontrolu a denný limit 60 eur na výber vkladov. ECB znovu ukázala, akú veľkú moc drží v rukách.

Čo bude po referende?

Ak výsledky referenda Syrizu posilnia, čakajú Grécko týždne, hádam i mesiace nikam nevedúcich vyjednávaní. Aj bez oficiálneho moratória sa grécky dlh nebude splácať. Nebude z čoho. Tsiprasova vláda bude musieť hľadať nové riešenia. Jedným z nich je napríklad návrh na zavedenie paralelnej meny, ktorá by mohla pomôcť aspoň do určitej miery rozbehnúť domácu ekonomiku. Opakovane sľubovaných 35 miliárd eur na investície z európskych zdrojov nepredstavuje žiaden Marshallov plán, ktorý postavil na nohy povojnovú západnú Európu.

Ak po referende dôjde k „zmene režimu“, t. j. Tsipras so svojimi ministrami budú musieť podať demisiu, nová úradnícka vláda vyrokuje nový záchranný balík, ktorý sa však nebude v mnohom líšiť od toho, ako ho navrhoval Tsipras. Dôsledky gréckej krízy nedávajú na seba čakať. Prezident USA Barack Obama varuje pred jej dôsledkami na NATO a odporúča hľadať kompromis.

Inak sa na grécku krízu pozerá Merkelová: Na Grécko treba byť tvrdým, aby o konkurencies­chopnosť neprišla celá Európa. Či spôsobom riešenia tohto hlavolamu neutrpela Európska únia, jej imidž demokratického spoločenstva, ktoré donedávna mohlo napríklad exportovať i svoj sociálny a ekonomický model, európskych lídrov asi neznepokojuje.

© Autorské práva vyhradené

43 debata chyba
Viac na túto tému: #Grécko #bankrot #veritelia #eurozóna #Syriza