Známy francúzsky ekonóm Thomas Piketty si myslí, že jediným východiskom pre Atény je reštrukturalizácia dlhu. Teda zmena podmienok jeho splácania, čo znamená, že dlh sa splatí neskôr, znižujú sa jeho úroky a veľkosť.
Mýli sa ten, kto si myslí, že vylúčenie jednej krajiny z eurozóny prinesie zdisciplinovanie ostatných. Ak sa to stane, eurozóna bude oveľa krehkejšia a citlivejšia na iné negatívne informácie o hospodárení štátov, ktoré sú jej členmi. Ak Grécko z nej vystúpi, môže to byť začiatok konca. Môže sa tým otvoriť Pandorina skrinka. Ako prvá z nej vyskočí recesia, teda prešľapovanie ekonomiky na jednom mieste. Ak pomyslíme na sociálnu stabilitu Grécka, odpoveď v referende mala byť nie. Ak pomyslíme na hrozbu vykázania z eurozóny, odpoveď mala byť áno.
Hrozby z Bruselu nie sú skutočnými hrozbami. Nezávisle od toho, ako sa skončilo všeľudové hlasovanie. Tí, ktorým Grécko dlhuje, sa musia dohodnúť, kedy a koľko. Piketty si myslí, že treba zvolať konferenciu, ktorá prerokuje všetky štátne dlhy eurozóny. Európa bola skonštruovaná na odpustení dlhov z minulosti. Toto tvrdenie sa týka aj Nemecka, ktorého dlhy v minulom storočí dva razy prečiarkli. Práve preto by v tomto storočí mohlo byť ohľaduplné k iným.
Hoci eurozóna nemá tendenciu k rozpadu, tendencia bližšej integrácie bude stagnovať. Proti bližším väzbám v EÚ už je dlhodobo Veľká Británia. Ak Grécko vystúpi z eurozóny, nebude to znamenať, že sa blahobyt jeho obyvateľstva zvýši. Dlhy sa budú splácať bez ohľadu na to, aká mena sa bude v krajine pod Olympom používať. Prípadné vystúpenie Grécka z eurozóny by znamenalo premenu únie na nestabilné spoločenstvo s negatívnymi dôsledkami aj pre slovenskú ekonomiku.