Podľa nich postoj Fondu pri kladení požiadaviek na grécku vládu bol „umiernenejší“ ako postoj ostatných dvoch: t. j. Európskej komisie a Európskej centrálnej banky.
V utorok 14. júla fond zverejnil analýzu udržateľnosti gréckeho dlhu. Podľa zahraničných zdrojov ju mali k dispozícii ministri financií eurozóny už v sobotu a jej výsledky dostali do rúk lídri eurozóny na nedeľňajšie rokovanie. Analýza ponúkla tri možnosti riešenia: alebo Grécku umožniť na 30 rokov odklad splátok istiny a úrokov a „dramaticky“ predĺžiť obdobie jeho splatnosti, alebo realizovať ročné transfery do gréckeho rozpočtu, alebo akceptovať okamžitý radikálny odpis dlhu.
Finanční i politickí lídri analýzu MMF viac-menej ignorovali. Nemohli však úplne ignorovať jeho varovanie. Ak sa žiadna z týchto možností neuskutoční a grécky dlh zostane neudržateľný, MMF podľa vnútorných pravidiel nebude môcť Grécku viac požičať. Do vyhlásenia lídrov eurozóny z 12. júla sa zrejme preto dostal odsek, v ktorom sa hovorí: „…Euroskupina je pripravená zvážiť, ak to bude nevyhnutné, možné ďalšie opatrenia (možný dlhší odklad splatnosti a dobu splatenia), s cieľom zabezpečiť, aby …“
Nový záchranný balík nebude ničím iným, iba rolovaním starého dlhu, ktorý sa bude ďalej nabaľovať – a nesplácať.
Pokiaľ zostane iba pri tomto vyjadrení a európski lídri neurobia rozhodnutie čím skôr, grécka tragédia bude pokračovať. To im možno neprekáža. Gréci si za ňu údajne môžu iba sami. Ak sa tretí preklenovací balík schváli, budú sa z neho nasledujúce tri roky uspokojovať veritelia. Jeho schválením si politici kúpia čas na nové tri roky. Po troch rokoch však veritelia a politici budú v rovnakej situácii, v akej sú dnes.
Zakríknuté „svedomie“ Európy?
Vedeli sme pochopiť, že finančná kríza 2008–2009 si vynútila krízový manažment, ktorý sa pomerne osvedčil. No odvtedy sa metódy krízového manažmentu stali normou. Ak „svedomie Európy“ donedávna iba poukazovalo na demokratický deficit v EÚ, malo by dnes hlasno biť na poplach. Rozhodujúce slovo v EÚ sa v ostatných rokoch dostalo do rúk jedného či niekoľkých štátov a niekoľkých nevolených inštitúcií.
„Protektorátom“ sa nestáva iba Grécko, keď kontrolu budúceho majetkového fondu prevezmú „relevantné európske inštitúcie“. Ak kormidlo riadenia EÚ budú držať v rukách veritelia, technokrati v EK a v ECB a niekoľko kľúčových politikov, bude to riziko pre demokratickú budúcnosť celej Európy.
Spochybnená kredibilita ECB
Európska centrálna banka sa zaslúžila o záchranu eura, keď politici zlyhali. Snaží sa – s menším úspechom – zamedziť nebezpečenstvu depresie. Patrí to k jej mandátu. K jej mandátu však nepatrí zasahovať do vnútropolitického vývoja žiadneho štátu. Jej rozhodovanie o tom, kedy a koľko likvidity poskytnúť gréckemu bankovému sektoru, bolo politickým nátlakom na gréckeho voliča pred referendom minulú nedeľu a na rozhodovanie gréckeho parlamentu na jeho stredajšom nočnom rokovaní.
Analýza udržateľnosti dlhu uvádza, že kapitálová kontrola z 29. júna si „vybrala za obeť grécky bankový systém a celé grécke hospodárstvo“. Manévrovanie ECB s núdzovým financovaním gréckych bánk bolo v rozpore s jej mandátom, ktorý jej určuje Európska zmluva.
Agónia na pokračovanie
Advokáti „tvrdej ruky“ proti Grécku tvrdia, že všetky ekonomické indikátory v roku 2014 už vykazovali zlepšenie. Pravda je to iba čiastočná. No tvrdiť, že zhoršenie viacerých ukazovateľov v 1. štvrťroku 2015 je výsledkom vládnutia Syrizy, ktorá sa k moci dostala iba začiatkom roka, je evidentná nepravda.
Zamlčuje fakt, že hospodárstvo má svoju zotrvačnosť a zmeny v politikách sa na ňom odrazia až s oneskorením. Prvé výsledky z 2. štvrťroka ukazujú, že Grécko dosiahlo primárny prebytok väčší, ako pôvodne ministerstvo financií Grécka predpokladalo. Pokles HDP v roku 2015 sa však odhaduje väčší, ako sa zaznamenal v 1. štvrťroku tohto roku. „Zásluhu“ na ňom nemá iba „nezodpovedná“ grécka vláda.
Opatrenia, na ktorých sa lídri eurozóny dohodli, sú pokračovaním tých, ktoré Grécko dostali do humanitárnej krízy. Spôsobili pokles hospodárstva, ktorý je väčší, ako postihol štáty zasiahnuté Veľkou hospodárskou krízou koncom dvadsiatych rokov minulého storočia. Je ťažké si odpovedať na otázku, prečo by mala prolongácia starých politík tentoraz priniesť iné výsledky.
Rozhodnutie, ktoré z nedele do pondelka rána urobili lídri eurozóny, je zlým riešením pre Grécko. Je zlým riešením pre demokratickú Európu. A je to z dlhodobejšieho hľadiska i „šalamúnske" riešenie pre veriteľov. Nový záchranný balík nebude ničím iným, iba rolovaním starého dlhu, ktorý sa bude ďalej nabaľovať – a nesplácať. Grécky dlh je neudržateľný, ale neudržateľný je i „stav vecí“ v Európskej únii.