Nielen Grécko ohrozujú dlhy

Zatiaľ čo Európska únia a Grécko spolu zápasia o vyriešenie problému príliš ľahkovážneho požičiavania, najchudobnejšie krajiny sa postupne vracajú na cestu dlhového otroctva. Spravodlivé a systémové riešenie, ktoré by bralo do úvahy zodpovednosť veriteľov a potreby občanov zadlžených krajín, zatiaľ v medzinárodnej praxi neexistuje.

20.07.2015 16:00
debata (1)

Rokovania o financovaní celosvetového boja proti chudobe minulý týždeň v Addis Abebe v tejto otázke nepriniesli prakticky žiaden pokrok. Umorovanie dlhu je pritom bežnou súčasťou vzťahov medzi bohatými a chudobnými už najmenej päťtisíc rokov. Dávno pred Chamurapim boli dlhy pravidelne odpúšťané v sumerskom meste Lagaš. Táto staroveká politika sociálneho zmieru nakrátko zafungovala aj na začiatku 21. storočia.

Spravodlivé a systémové riešenie, ktoré by bralo do úvahy zodpovednosť veriteľov a potreby občanov zadlžených krajín, zatiaľ v medzinárodnej praxi neexistuje. Umorovanie dlhu je pritom bežnou súčasťou vzťahov medzi bohatými a chudobnými už najmenej päťtisíc rokov.

Umorenie dlhu africkým krajinám započaté v roku 1996 Svetovou bankou a Medzinárodným menovým fondom (MMF) viedlo k takmer úplnému oddlženiu 36 štátov v objeme 130 miliárd dolárov. Tomu predchádzala tzv. stratená dekáda v 80. rokoch 20. storočia, počas ktorej vyhlásili bankrot napríklad Mexiko či Argentína. „Riešenia“ dlžníckej (či skôr veriteľskej) krízy sa dovtedy v mnohom podobali tým, ktoré poznáme z vyjednávaní s Gréckom.

V praxi oddlženie znamenalo, že kým v roku 1998 v priemere 20¤% vládnych príjmov chudobných krajín išlo na splácanie zahraničných pôžičiek, toho roku to boli už len 4¤%. Súčasťou oddlžovania však nezriedka bola podmienka nasledovať neoliberálne ekonomické politiky diktované medzinárodnými finančnými inštitúciami. Pokles nákladov na obsluhu dlhu pritom často súvisel aj so zvýšenými vládnymi príjmami vďaka vyšším cenám nerastných surovín alebo prílevu kapitálu.

Nič to však nemení na skutočnosti, že dôsledkom zníženia dlhu bol nárast výdavkov na zdravotníctvo či školstvo a pokles chudoby. Problémom je, že išlo o jednorazové umorenie dlhu a africké krajiny sa odvtedy začali znova zadlžovať. Podľa organizácie Milostivé leto sa dá očakávať opätovný nárast vládnych výdajov na splácanie nových pôžičiek na 13¤% na začiatku najbližšieho desaťročia a mnohým krajinám hrozí návrat až na úroveň 20%.

Dlhy tu s nami jednoducho sú a zrejme aj budú. Jedným z riešení by bola zásadná zmena fungovania svetového obchodu, tak ako to navrhoval napríklad John M. Keynes a pre Európsku úniu aj Yanis Varoufakis. Ďalšou možnosťou by bolo zrušenie kapitalistického systému ako takého a jeho nahradenie systémom, ktorý by neumožňoval nekonečné hromadenie ziskov. Menej radikálny prístup usiluje o ustanovenie spravodlivého procesu na základe kapitoly¤9 zákona USA o bankrote obcí od politického ekonóma z Viedenskej univerzity Kuniberta Raffera.

Táto kapitola je určená na ochranu obcí pred veriteľmi a zaisťuje záujmy dotknutých občanov a ich životnú úroveň. Veriteľom umožňuje získať tzv. rozumné množstvo požičaných peňazí späť. V prípade, že nedôjde k dohode medzi veriteľmi a dlžníkmi, mal by obdobný medzinárodný postup vytvoriť arbitrážny súd, do ktorého by nominovali obe strany rovnaké množstvo členov.

Tí by spoločne zvolili ešte jednu osobu, aby sa dospelo k nepárnemu počtu. Splátky by boli nastavené tak, aby sa dali hradiť z príjmov z vývozu, bola by stanovená minimálna životná úroveň a zaistená ochrana základných zdravotníckych a vzdelávacích služieb.

MMF v správe zo septembra 2014 uznáva, že súčasný systém nefunguje dobre, návrhy fondu sú však podľa Josepha Stiglitza nedostatočné. Zmenu môže priniesť vyjednávanie v OSN. Valné zhromaždenie Spojených národov odhlasovalo minulý rok v septembri rezolúciu, ktorá vyzvala na vytvorenie právneho rámca na reštrukturalizáciu dlhov suverénnych krajín. Rezolúciu presadili najmä chudobné krajiny, zatiaľ čo napríklad Nemecko, Veľká Británia a Spojené štáty hlasovali proti. Slovensko sa hlasovania zdržalo.

Európsky parlament potom v máji tohto roku prijal rezolúciu, v ktorej požadoval, aby sa únia zúčastnila procesu vyjednávania o novom právnom rámci. O to je prekvapujúcejšie, že na zmieňovanej konferencii v Etiópii neboli dohodnuté žiadne konkrétne kroky, ktoré by viedli k jeho vytvoreniu.

Podobne bez ohlasu ostali kľúčové otázky týkajúce sa aj u nás známych projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP). Práve tie často spôsobujú skryté zadlžovanie a môžu nasmerovať chudobné krajiny do dlhovej pasce. Výsledky z Addis Abeby ukazujú, že pre Západ jednoducho riešenie štrukturálnych problémov globálnych obchodných vzťahov stále ešte nie je na programe dňa.

Článok bol pripravený v rámci projektu Európsky rok rozvoja 2015: Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť, ktorý je financovaný z prostriedkov Európskej komisie a spolufinancovaný z programu SlovakAid.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Grécko #dlhy #chudoba