Dohoda, o ktorej sa pod Akropolou nielen on vyjadril nelichotivo, prináša dočasné prímerie, ale aj veľa nepríjemných otázok. Zlyhali iba zúčastnení hráči alebo ide o chybu systému? Európska únia porušila svoje pravidlá alebo ich iba zle nastavila?
Kto vlastne zlyhal?
V ekonomike aj mimo kolísky európskej civilizácie dochádza v posledných rokoch k vážnym krízam. Máme správne zvolený model, keď porucha v hospodárstve, ktoré predstavuje sotva stotinu celej produkcie, vyvoláva strach, že sa vážne zatrasie celý systém? Grécky problém rástol desaťročia. Banky mu štedro požičiavali, hoci vedeli, že štátny dlh v celej výške nie je splatiteľný. Napriek tomu členské štáty súhlasili s prijatím tejto balkánskej krajiny do eurozóny. Potom sa iba dívali, ako nápravné opatrenia neprinášajú želateľné výsledky. Ako je schopná EÚ poznávať sama seba a svojich členov?
Pred štyrmi rokmi mnohých prekvapila tzv. arabská jar. Pritom napríklad Egypt je pre Európanov najznámejšou arabskou krajinou. Rekreanti nevedeli urobiť krok navyše a pozrieť sa do ulíc a uličiek, v ktorých nie sú hotely a známe pamiatky. Horšie je na tom, že profesionálni politici neboli o nič múdrejší. A pritom to v údolí Nílu už roky vrelo.
Do Grécka chodíme na dovolenky častejšie. Ide o krajinu integrovanú v EÚ a NATO. Poznanie o to viac zlyhalo. Za posledné tri desaťročia sa v Aténach striedali pri moci konzervatívci a umiernení socialisti. Obe zoskupenia včlenené do medzinárodných straníckych štruktúr získavali v tomto období okolo osemdesiat percent hlasov. Ako bačovali, tak ich popularita zrazu klesla na tretinu.
Bez diagnózy sa nedá liečiť
Európskym lídrom na kontinentálnej, štátnej aj straníckej úrovni pritom v Grécku nič neprekážalo. Keď realita bola už očividná nielen v Aténach, ale aj v Bruseli, iba hasili, podobne ako v prípade nešťastných utečencov, často benzínom. Doteraz nepredložil hlbšiu analýzu príčin ani zoznam vinníkov (a v tom spočíva asi problém!), iba samé politické, raz diplomatické, inokedy silácke vyhlásenia.
Na to, aby sa grécka verejná mienka posunula, nestačí sa iba reálne dívať na krajinu pod Olympom, ale aj na Európsku úniu ako celok.Svetozár Krno
Bez diagnózy sa nedá liečiť najmä preto, lebo chorých máme omnoho viac, ako si myslíme. Nájdu sa i medzi zdanlivými lekármi. Laxný prístup k analýze znamená aj intelektuálne zlyhanie. Zodpovedný občan únie, ktorému osud svetadiela nie je ľahostajný, si nemôže vytvoriť kvalifikovaný postoj k navrhovaným liečebným postupom. Ostáva mu len spoliehať sa na dohady a vieru v zúčastnené inštitúcie.
Grécko nepredstavuje roky iba ekonomický problém. Keď začala upadať Osmanská ríša, stalo sa objektom záujmu európskych veľmocí. Prvé politické strany, ktoré vznikali na konci 19. storočia, mali priliehavé prídavné mená v samotných názvoch – anglická, francúzska a ruská. Západní spojenci po druhej svetovej vojne, neradi, ale vcelku pokojne, zaregistrovali, keď v roku 1967 uchvátila moc v Aténach chunta tzv. čiernych plukovníkov. Dnes sa o Grécko zaujímajú viac ako počas nastolenej osemročnej vojenskej diktatúry. Pred rokmi neočakávané riešenie (vystúpenie z eurozóny alebo zo samotnej EÚ) by teraz mohlo nainfikovať aj iných. Posledné parlamentné voľby, ktoré vyniesli na Olymp celkom nových vládcov, a ešte viac referendum, ukázali, ako vážne sa trhlina prehlbuje v integrovanom priestore a hodnotovom svete európskych politických elít a ich gréckych upadajúcich spojencov na jednej a väčšiny Grékov na druhej strane.
Keď korektnosť škodí
Európskym integračným štruktúram sa v minulosti všeličo podarilo, i keď na to v posledných konfliktných rokoch niekedy zabúdame. Zmiernili prejavy nacionalizmu, ktorý sprevádzal množstvo vojen vrátane dvoch svetových, vykorenili odveké napätie medzi Nemcami a Francúzmi. Pri týchto nesporných úspechoch sa dali nadmieru uniesť skutočnými aj domnelými univerzalistickými hodnotami.
Nechcú si priznať, aby ich niekto neobvinil z hriechov predkov, že Európa ostáva hodnotovo veľmi pestrá. Tu nám veľmi škodí tzv. politická korektnosť. Zásadné poruchy v ekonomike prevažne južných štátov ukazujú nielen na náboženské a etnické rozdiely, ale v prípade severného a južného (zrejme stále nie celkom zjednoteného) Talianska aj na výrazné pretrvávajúce kultúrno-regionálne odlišnosti.
Nahnevaní Gréci si spomenuli na ostré vojnové spory s Nemcami, na ktoré už väčšina Francúzov zabudla. Nemožno sa na nich urážať. Referendum patrí k základným demokratickým výdobytkom, ukazuje, čo si ľudia myslia. A pravda kole oči aj v demokratickom politickom systéme. Ak si skoro dve tretiny Grékov, ktorí majú právo sa mýliť, EÚ nevážia, čia je to chyba?
Pre veriteľov nastala „normalizácia“. Náš kontinent má novú skúsenosť. Ekonomický záujem väčšiny porazil demokratické rozhodnutie menšiny. Na to, aby sa grécka verejná mienka posunula, nestačí sa iba reálne dívať na krajinu pod Olympom, ale aj na samotné integračné zoskupenie ako celok.