Príbehy básnikov, ktorí napriek strácaniu ilúzií ešte majú chuť do života, sa odohrávajú na pozadí malého mesta v Čechách, ktoré sa prudko mení. Vládnucu kliku združenú v jedinej večnej strane nahrádza klika iná. Mesto je rozdelené podľa sfér ekonomických záujmov a na ich pozadí sa odohrávajú osudy obyčajných ľudí. Hľadajú svoje šťastie v priestore, ktorý im ešte ostáva. Keď sa dnes pozrieme na realitu väčších a menších slovenských miest, neubránime sa pocitu, že sme po 25 rokoch budovania demokracie došli k novému hybridu demokratického pašalíka.
To, ako vyzerá osídlenie, kto ovláda základné funkcie mesta, kto má prospech zo služieb, ktoré potrebujú všetci, tak nie je predmetom neosobného trhu. Je to výsledok manipulácie a ekonomických záujmov.
Pašalík je slovo, ktorého pôvod siaha do časov tureckej okupácie. Označuje územie, kde niekto neobmedzene vládne. Na rozdiel od histórie to dnes nie je budínsky paša. Prinajmenšom na papieri sú to zastupiteľstvá, starostovia a primátori. V realite však často ide o rôzne prepojené podnikateľské kliky, ktoré žmýkajú mestá a obce ako špongie. Začína sa to zvyčajne pozemkami, končí sa to teplárňou, školou alebo vodou. S jedlom rastie chuť. S rokmi odvaha a technicko-právna expertíza. Čo má cenu, je predmetom boja.
V tomto kontexte nie je výnimkou verejný škandál mesta Martin, ktorý sa pravdepodobne skončí tým, že príde o 52 percent vodárenskej spoločnosti v prospech súkromného podnikateľa. Sú mestá a obce v nútenej správe. Sú také, čo predali ešte aj zem pod vlastnými štadiónmi. Následne ju museli kupovať nazad. Len samotná Bratislava by vydala na trojdielny katastrofický román. Regióny nezaostávajú. Sú usilovné ako včeličky. Desiatky otrasných príbehov o exekútorských mafiách, prepojení podnikateľov a miestnych politikov, čudných nájmoch a ešte podivnejších predajoch. Príbehy sofistikovaných a zároveň nezmyselných investičných plánov, ktoré budú platiť všetci.
V 70. rokoch prišiel americký sociológ Harvey Molotch s teóriou mesta ako generátora zisku. Ľudské osídlenie sa podľa neho neriadi jednoduchou logikou trhu. Napríklad, že voľné parcely, ktoré majú komerčnú alebo sociálnu hodnotu, čakajú na to, kedy sa stanú predmetom záujmu developerov. V skutočnosti je rovnako, ak nie viac, dôležité, čie parcely vzrastú na cene, ak dôjde k rastu. Mestá sa preto musia analyzovať z perspektívy svojej organizácie, štruktúry riadenia a lobingu. Z pohľadu toho, ako sa prijímajú rozhodnutia. To, ako vyzerá osídlenie, kto ovláda základné funkcie mesta, kto má prospech zo služieb, ktoré potrebujú všetci, tak nie je predmetom neosobného trhu. Je to výsledok sociálnych procesov, manipulácie a ekonomických záujmov.
Peniaze, ktoré sa nahromadili privatizáciou, súkromným podnikaním na verejných statkoch či výrobou nadhodnotených faktúr na projekty z európskych fondov, si žiadajú umiestnenie. Pre mnohých lokálnych hráčov je špekulovanie na finančných trhoch príliš rizikové. Hľadajú zhodnotenie svojich peňazí v niečom, čo vidia a majú pod kontrolou.
Prepojenie ekonomickej a politickej moci nie je realitou iba na bratislavskom hradnom vŕšku. Je každodennou realitou miest a obcí. Nejde o málo. Len o to, kto sprivatizuje miestne vodárne, kanalizácie, sociálne služby, nemocnice. Môžeme držať prsty tým našim miestnym, alebo čakať na žralokov registrovaných niekde na Cypre.