Svetová banka upozornila na rastúce divergencie medzi hospodárstvom Spojených štátov a Veľkej Británie na jednej strane a Európskou úniou a Japonskom na strane druhej. Očakávania v kapitole „plus“ zahrnovali nízke ceny ropy a nízke úrokové sadzby, v kapitole „mínus“ slabý medzinárodný obchod a „divergentné menové politiky“.
Zmiešané signály z USA a Japonska
Od konca roka nás delí o niečo menej ako pol roka a tak je predčasné povedať, či sa i pomerne rezervovaný odhad globálneho hospodárskeho rastu naplní. Mnohé indície naznačujú, že to tak nemusí byť. USA ako avizovaný líder v prvom štvrťroku vykázali záporný rast – 0,2 percenta. Na poklese sa podieľalo 15 z 22 priemyselných odvetví. Zhoršili sa výsledky v zahraničnom obchode, na bežnom účte USA atď.
Predpokladá sa, že výsledky za prvý štvrťrok 2015 sa budú revidovať smerom nahor. No informácie, ktoré unikli z centrálnej banky USA (FED) sú pri odhade HDP v tomto i budúcom roku skôr skeptické. Žiadosti o podporu v nezamestnanosti sa posledné týždne dostali na najnižšiu úroveň za 42 rokov. Napriek tomu experti upozorňujú, že sa tento údaj má brať s rezervou. Jedným z dôvodov môže byť, že rastúci počet nezamestnaných prestal hľadať prácu. Tieto nejednoznačné výsledky komplikujú i rozhodovanie FED, kedy zvýšiť úrokovú sadzbu, teda kedy vyslať signál, že hospodárstvo USA je na stabilnom vzostupe.
Iba pred niekoľkými dňami Medzinárodný menový fond zverejnil správu o Japonsku. Abenomika, nazvaná podľa súčasného ministerského predsedu Šinzó Abeho, ktorý sa usiloval rozpumpovať hospodárstvo krajiny vychádzajúceho slnka agresívnym zvyšovaním rozpočtových výdavkov a uvoľňovaním menovej politiky, stráca „paru“. Po prvých pozitívnych výsledkoch tejto tretej najväčšej ekonomiky sveta hrozí opäť stagnácia. Možno japonské hospodárstvo porastie rýchlosťou 0,8 percenta HDP, ale podľa MMF i pre nasledujúce roky sa nestabilizuje viac ako 0,7 percenta.
Nejde len o prepad čínskych akcií
Trhy sa správajú ako aprílové počasie a denný prepad čínskych akcií o 8,5 percenta – najvyšší za posledných osem rokov – by nemusel byť až takým strašidlom. Za predpokladu, že by nesignalizoval hlbšie dôvody. Výsledky hospodárstva ľudovej Číny však začínajú znepokojovať.
Kým bude klesať podiel miezd na HDP a rásť miera nerovností, domáca spotreba zostane poddimenzovaná a rast nízky.Brigita Schmögnerová
Vlaňajší rast HDP tejto dnes už druhej najväčšej ekonomiky na svete bol od roku 1990 najnižší. MMF na tento rok odhaduje jeho ďalšie spomalenie. Prepad cien akcií sa podarilo vláde v Pekingu pribrzdiť, no investície do nehnuteľností predstavujú vážne riziko. Ak bublina na ich trhu praskne, dôsledky na HDP a finančný sektor Číny budú ešte tvrdšie. Nákaza sa bude šíriť nepochybne ďalej.
Ak sú dnes na dne svetové ceny zlata, na minime sa držia i ceny železa a medi a na nízkej úrovni oscilujú aj ceny ropy, nesignalizuje to veľa dobrého. Naopak, nízke ceny odrážajú nízky dopyt, ktorý je dôsledkom nízkeho hospodárskeho rastu. Odhady do blízkej budúcnosti sú plné neistôt.
Nestačí iba tlačiť peniaze
MMF pobáda centrálnu banku Japonska k ďalšiemu uvoľňovaniu menovej politiky. No nie každé takéto tzv. kvantitatívne uvoľňovanie (QE) môže splniť nádeje, ktoré sa doň vkladajú. Či dokáže stimulovať hospodársky rast, bude závisieť od toho, do akej miery sa podarí zvýšiť kúpyschopný dopyt domácností a dopyt po investíciách do produktívnych sektorov.
Pokiaľ sa „tlačené“ peniaze použijú na pochybné transakcie alebo skončia iba v sektore nehnuteľností, hrozia nové „bubliny“ a nové riziká pre finančnú stabilitu. Zatiaľ sa QE lepšie darilo centrálnym bankám USA a Veľkej Británie, s menším úspechom japonskej a Európskej centrálnej banke.
Dobré nasmerovanie tzv. tlačených peňazí nemusí byť ešte stopercentnou zárukou rastu. Kým bude klesať podiel miezd na HDP a rásť miera nerovností, domáca spotreba zostane poddimenzovaná a rast nízky. Trend klesajúceho podielu miezd, ktorý od 80. rokov minulého storočia akceleroval v EÚ, Japonsku i USA na jednej strane a rast nerovností na strane druhej umelo znižujú kúpyschopný dopyt. Sú hlavnou brzdou rastu.
V Číne sa vďaka tomu, že sa počas rokov 2010 až 2015 v priemere ročne zvyšovala minimálna mzda o 13 percent a za roky 2006 až 2014 sa takmer strojnásobili mzdy, podarilo klesajúci podiel miezd na HDP zabrzdiť. No v porovnaní s rozvinutými štátmi je tento podiel stále oveľa nižší.
V priebehu niekoľkých desiatok rokov sa okrem toho miera nerovností v Číne takmer strojnásobila a v tom predbehla USA. Ani čínsky model nedokázal zabezpečiť, aby sa na zväčšujúcom sa koláči ušlo každému toľko, aby sa nožnice v príjmoch a v bohatstve ešte viac neroztvárali.