V čase najhoršej krízy, keď sa kráľovstvo potácalo na pokraji formálnej žiadosti o záchrannú pôžičku, vláda presadila radikálne šetriace opatrenia, ekonomické i sociálne reformy. Cena práce klesla, export zosilnel a potiahol aj zvyšok ekonomiky. A čo býva pre obyčajných ľudí najdôležitejšie, hospodársky rast sa premietol do vzniku pracovných miest.
Skutočnosť však nie je taká ružová. Podstatnú väčšinu nových pracovných miest tvoria kontrakty na dobu určitú a iné formy prekérnej práce. V júli v krajine podpísali 1,8 milióna pracovných kontraktov, no len necelých sedem percent tvorili stále pracovné pozície. Veľkú časť pracovných zmlúv, takmer štvrtinu, uzatvorili na týždeň a menej.
Vytrácanie sa tradičných foriem zamestnania nie je špecifikom Španielska. Podľa najnovšej štúdie OECD viac než polovica pracovných miest vytvorených od roku 1995 v členských krajinách organizácie bola neštandardná. Tento proces zintenzívnila hospodárska kríza a štrukturálne reformy, najmä oslabovanie regulácií trhu práce.
Nestále kontrakty majú uľahčovať návrat či vstup na trh práce. Vlády sa na ne spoliehajú v boji s nezamestnanosťou mladých. V eurozóne takto zamestnali viac ako polovicu pracujúcich mladých ľudí, v Španielsku až takmer 70 percent. Podľa OECD sú však častejšie pascou. Napríklad vo Francúzsku, Taliansku a Španielsku si len menej ako 30 percent dočasne zamestnaných dokázalo do troch rokov nájsť trvalú prácu.
Výsledkom nie je raj freelancerov a mikropodnikateľov, pre ktorých je flexibilita životným štýlom a stála práca ubíjajúcou rutinou. Typickým príkladom je skôr zamestnanec v službách či vo výrobe, ktorého „prenajíma“ pracovná agentúra, alebo je živnostníkom z prinútenia.
Neštandardné pracovné miesta sa zväčša spájajú s menšími sociálnymi právami a nižšími platmi, v niektorých prípadoch až o polovicu v porovnaní s prácou na trvalý úväzok. S tým je spojené vyššie riziko chudoby, ťažkosti s prístupom k bývaniu zhoršené nedostatkom nájomných bytov s dostupnou cenou či nižšie možnosti pre kvalifikačný a kariérny rast.
Prehlbuje sa problém s dvojakým trhom práce, ktorým trpelo Španielsko aj ďalšie európske ekonomiky jeho rozdelením na chránené, lepšie platené a regulárne pracovné miestami a ich protiklady. Neštandardné formy zamestnania sa presadzujú v nových sektoroch. Napríklad v školstve, kde učiteľov počas prázdnin prepúšťajú. Trendom je pohyb nadol: kombinácia reštriktívnej mzdovej politiky, oslabenia kolektívneho vyjednávania a sociálnej ochrany postihuje aj stálych zamestnancov.
V konečnom dôsledku, Španielsko je príkladom úspešnej implementácie „prorastových štrukturálnych reforiem“. Pre tých dole znamenajú najmä horšie platenú, nestálu prácu, rastúce sociálne nerovnosti a permanentné riziko chudoby.