Rómsky splnomocnenec totiž vďaka svojmu finančnému vplyvu na všetkých občanov tmavej farby pleti, ako aj na bielych starostov a mimovládne organizácie požíva výsadu nedotknuteľnosti, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani veľký vodca Kim. Na rozdiel od neho pod ochranou samotných úradníkov Európskej komisie.
Rómom by mali patriť rovnaké výhody a povinnosti, aké patria každému inému občanovi v rovnakej sociálnej situácii, bez ohľadu na farbu pleti.
Po prvé, výber 150 obcí na základe jedného objektívneho indexu je chiméra. Ako som už neraz ukázal, lepším riešením by bolo neskrývať sa za dobre znejúce slová „odborne“ a „objektívne“ a ak, tak urobiť výber na základe kombinácie tvrdých a mäkkých údajov. Pritom vopred by sa nemali z výberu vylúčiť obce, ktoré nenahlásili obyvateľov tmavej farby pleti.
Tvrdé ukazovatele, dostupné pre všetky obce, sú napríklad priemerný počet rokov strávených vo vzdelávacom systéme či miera a zloženie nezamestnanosti. Mäkké ukazovatele predstavujú hodnotenia konkrétnych ľudí, ktorí vo vylúčených komunitách dlhodobo pracujú, a preto vedia, subjektívne, posúdiť situáciu a upozorniť na kritické lokality. Že na to nebol čas? Popravde, na čom pracoval náš splnomocnenec od roku 2012? A vari toto môže byť výhovorka, keď sa idú investovať, presnejšie povedané minúť, stovky miliónov eur?
Hovorím o tmavej farbe pleti a nemyslím to nijako hanlivo. Naopak, chcem upozorniť, že Európou financovaná pomoc naozaj vychádza len z odlišnej farby pleti. Chudobný beloch je vylúčený z použitia peňazí z dvoch prioritných osí na základe farby svojej pleti. A, naopak, ak ste Róm, potom sa s vami ráta, aj keby ste pomoc nepotrebovali a nechceli.
Úrad splnomocnenca vie, že Atlas rómskych komunít je o farbe pleti a výrazne sa líši od počtu obyvateľov, ktorí sa k rómskej národnosti hlásia. Kedykoľvek sa mu to však hodí, hovorí o 400-tisíc Rómoch, hoci je pravda, že na Slovensku sa k Rómom hlási štyrikrát menej obyvateľov – 106-tisíc.
Po druhé, aký zmysel má stavať infraštruktúry tam, kde nie je práca? Inými slovami, problémom uvažovania nášho splnomocnenca je, že nepovažuje prácu za základ úspešného života Rómov. Za stovky miliónov eur sa dá postaviť niečo, čo len zakonzervuje súčasnú situáciu a reálne nič nezmení. Slávny index zároveň neberie do úvahy ekonomickú efektívnosť – mieru sociálneho výnosu, ktoré môže investované euro priniesť v odlišných lokalitách.
Po tretie, Rómovia sú rovnakí občania ako ktokoľvek iný v tomto štáte. Preto by im mali patriť rovnaké výhody a povinnosti, aké patria každému inému občanovi v rovnakej sociálnej situácii, bez ohľadu na farbu pleti.
Vzdelávanie Rómov by malo riešiť ministerstvo školstva, ich zdravie zase rezort zdravotníctva, podnikanie ministerstvo hospodárstva atď. Dnes to vyzerá tak, že všetko si uzurpuje úrad splnomocnenca, len vyplácanie dávok láskavo necháva na ministerstve práce.
Čoskoro sa zobudia starostovia, ktorí zistia, že medzi vybranými 150 kamarátmi ich obce chýbajú. Ešte dôležitejšie je však povedať, že za takmer pol miliardy eur je šanca dať na prvé miesto prácu, lebo práca na Slovensku odjakživa prinášala dôstojnosť, uznanie a vážnosť, ale aj motiváciu posielať deti do školy, starať sa o svoje zdravie a slušne žiť.