Celá história ľudstva je spätá s interakciou rozličných spoločenských usporiadaní, moci a štátu a človeka práve pre zabezpečenie fungovania týchto inštitúcií formou nedobrovoľných príspevkov, z ktorých sa postupne vyvinuli dane.
Tento proces bol veľmi dlhý, zložitý, ale aj zaujímavý a poučný, kým sa ľudstvo dopracovalo k dnešným sofistikovaným daňovým systémom. Je prirodzené, že táto nevyhnutná súčasť života bola vždy predmetom pozornosti a skúmania. Najmä pokiaľ išlo o dostatok výberu na strane jednej a únosnosti záťaže na strane druhej, čoho dôsledkom bol neskôr vznik rôznych daňových teórií.
Za zmienku stojí obdobie scholastiky, keď sa ukladanie nadmerného daňového bremena považovalo za hriech. Tomáš Akvinský dokonca odmietal zdanenie príjmov z práce, lebo podľa Biblie je bremenom už samotná práca.
Hľadanie tejto optimálnej polohy by malo byť vždy základom koncipovania účinného systému zdanenia a budovania daňového systému v danom prostredí a podmienkach. Priaznivá výška zdanenia sa označuje ako optimálny (Lafferov) bod na krivke vyjadrujúcej vzájomnú závislosť medzi daňovou sadzbou a výnosom daní. Prohibitívna zóna znázorňuje zdanenie, ktoré sa už štátu nevypláca, teda je kontraproduktívne.
Nižšie dane zaplatí oveľa väčší počet ochotnejších ľudí a ušetrené peniaze zmysluplne investujú alebo spotrebujú.
Toľko hádam najnázornejšie a najjednoduchšie vysvetlenie. Vidíme, že už aj v postcentrálne riadených ekonomikách sa dane vnímajú ako veľmi účinný ekonomický nástroj a vracia sa im ich význam, hoci sa stále preferuje zásada dostatočnosti daňového výnosu na úkor ostatných zásad zdaňovania a často dochádza aj k ich zneužívaniu.
Vedeckému skúmaniu zdaňovania sa v silných a tradičných ekonomikách venuje oveľa väčšia pozornosť. Dokonca sa úspešne rozvíja odbor psychológia zdaňovania, pretože zložitosť a úroveň vzťahu štátu a daňového subjektu si to vyžaduje. Tak je možné oveľa lepšie a efektívnejšie využívať aj stimulačný princíp daní. Veď jedno s druhým a so všetkým v ekonomike veľmi súvisí.
Seriózne publikácie ako Psychológia zdanenia (Alan Lewis) a Ekonomická psychológia daňového správania (Erich Kirchler) vhodne pomôžu pri orientácii v problematike a sú prínosom v myslení a rozhodovaní v tejto oblasti ekonómie. Veď ľudia sú po stáročia stále rovnako frustrovaní z daní. Do popredia sa čoraz viac dostáva pojem férovosť daní. Aj štúdia publikovaná v Journal of Marketing Research potvrdzuje, že ľudská povaha je vo svojej podstate zameraná proti daniam.
Mám možnosť konfrontovať tieto poznatky v praxi, hlavne pri reálnych dôsledkoch po zmenách a zásahoch v daňovom systéme. Je mi ľúto, ako neefektívne, ale daňovo výhodne niekedy daňové subjekty investujú – neinvestujú ťažko získaný kapitál na úkor rozvoja a rastu. Menej je niekedy viac. V našom prípade to znamená, že nižšie dane, respektíve dane na prijateľnej úrovni zaplatí oveľa väčší počet ochotnejších subjektov a ostatné ušetrené peniaze zmysluplne investuje, spotrebuje, je väčšia ochota pracovať, podnikať, tvoriť a riskovať. Celkový výnos z daní je zákonite vyšší.
Keď sa, v poslednom čase dosť frekventovane, oháňame daňami, hádžeme rozličné sadzby a indexy. Skúsme radšej zamýšľať sa viac aj týmto smerom a možno neskôr získame oveľa viac, ušetríme veľa energie a prostriedkov. Za tým všetkým hádam uvidíme viac človeka s jeho reakciami, možnosťami a každodennými problémami. Ale aj s jeho nedostatkami.