Tým sa mal zjednodušiť a zlacnieť výber finančných prostriedkov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu. Šetriť sa malo na doprave, poštovnom, ale aj na zamestnancoch. Pekná myšlienka. Človek si pomyslel: To bude nádhera! Nebudem musieť chodiť od úradu k úradu! Z domu cez osobný počítač budem môcť obslúžiť všetky štátne úrady. Slovné spojenie informatizácia spoločnosti, ktoré sa podobá na nočnú moru, bude konečne niečím, čo neprinesie prospech len úradom, ale aj úžitok domácnostiam.
O informačných systémoch by mali raz a navždy prestať hovoriť politici a hodnotiť ich len informatici. K nim by mali pribudnúť ekonómovia. Dnes však máme na Slovensku málo expertov a znalcov, ktorí by odborne posúdili prínosy a efektívnosť náročných projektov.
Boli aj iné dôvody, prečo zmeniť systém zberu a spracovania informácií. Jedným z nich bolo to, že programy, ktoré uchovávali údaje, boli čoraz náročnejšie na počítače, teda na hardvér. Ak chcel pracovať s údajmi o zaplatených peniazoch, musel mať k dispozícii čoraz väčšiu pamäť. Verejné inštitúcie nemajú len vlastné počítače, určitú časť si prenajímajú. Väčší prenájom sú aj vyššie výdavky štátneho rozpočtu. Nielen to. Práca s databázami v takom prostredí je náročnejšia. To, čo sa zdalo na prvý pohľad jednoduché, teda spojenie rôznych informačných systémov, dodnes politikom straší vo veži. Najmä politikom, ale nie profesionálnym informatikom.
Prvé pokusy modernizovať informačné systémy boli na prelome tisícročia. Venujme sa najmä Finančnej správe SR. Nebudeme spomínať konkrétne firmy ani osoby, aby sme im zbytočne nerobili reklamu. Pred pokusmi zmeniť informačné systémy poriadne nefungoval výber daní na osobné účty v štátnej pokladnici, elektronická komunikácia s podnikateľmi, centrálne účtovanie do účtovného systému, administratívny systém a schvaľovanie platieb. Podľa viacerých zdrojov informácií, to sú veci, ktoré roky v daňovej správe nefungovali alebo fungovali veľmi zle.
Pokus zmeniť informačný systém za minulej vlády bol sprevádzaný informačným šumom. Sťažovali sa zamestnanci a opozícia. Vtedy sa našlo veľa tých, čo sa rozhodli, že si udrú do ministra financií, nielen vtedajší opoziční politici, ale dokonca aj koaliční partneri. V emocionálnych výbojoch nezaostal nikto, kto sa neozval. V médiách sa všetci predbiehali v superlatívoch. Kolaps, katastrofa, zlyhanie! Samozrejme, ako býva dobrým zvykom, padali obvinenia, podania, žaloby. Ako vždy neomylné! Ako ukazuje každodenná prax politického boja, politici sa snažia vyvolať u obyvateľstva strach z iných politikov. Ich hlavný výrok znie takto: „To nie ja, to on!“ alebo „Už desať rokov s nimi bojujeme!“. A len politik vie, ako zachrániť obyvateľov pred zlom iných politikov.
Informačné šumy pri zavádzaní nových informačných systémov na Finančnej správe SR sú aj dnes. Tak ako som neveril tým včerajším politickým ubezpečeniam, neverím ani dnešným politickým argumentom. Na posúdenie kvality a efektívnosti IT je potrebná nielen analýza z hľadiska programov a strojov. Nič iné nemôže byť objektívnejšie ako analýza z hľadiska ekonomických parametrov. Neznamená to nič iné, len využitie ekonomických údajov, alebo ak chcete, faktov namiesto politických názorov.
Prvým parametrom sú investičné náklady. Znamená to, že niekto by mal spočítať, za koľko musela Finančná správa SR kúpiť strojov (osobných počítačov), programov a hodín programovania na to, aby mohla spustiť systém.
Druhým parametrom sú prevádzkové náklady. To znamená, že niekto by mal spočítať, koľko stojí prevádzka informačného systému ročne. Spočítať treba ročné poplatky za licencie programov, platby za prenájom externých výpočtových kapacít, ktoré sú potrebné na fungovanie systému a jeho servis. K nim treba pripočítať náklady na interných zamestnancov, ktorí pracujú na obsluhe systému. K tomu je možné pripočítať ročné náklady na školenia a iné vzdelávacie programy, ktoré budú slúžiť na podporu fungovania systému.
Oba parametre môžu vyvolať jednoduchú otázku. Máme dostatok expertov na to, aby sme vedeli spočítať to, čo treba? Na Slovensku je vraj 38 ekonomických fakúlt a katedier. Stačí, keď sa nájde niekto, kto uvedené údaje spočíta. Efektívnosť informačného systému by určite nemali posudzovať vyšetrovatelia Policajného zboru SR.
O informačných systémoch by mali raz a navždy prestať hovoriť politici a hodnotiť ich len informatici. K nim by mali pribudnúť ekonómovia. Dnes však máme na Slovensku málo expertov a znalcov, ktorí by odborne posúdili prínosy a efektívnosť náročných projektov. V krajinách OECD sa používajú postupy hodnotenia vplyvu, čo sú formálne postupy založené na dôkazoch, ktoré posudzujú ekonomické, sociálne a environmentálne dopady na verejné politiky.
Podčiarkujeme dôkazoch, teda faktoch. Politické názory nie sú v žiadnom prípade dôkazy. Bez ohľadu na to na Slovensku sa radšej používajú neomylné názory, teda vyhlásenia a trestné zaklínadlá.