Novodobá Ríša stredu si kladie za cieľ posilniť obchod a zlepšiť dopravnú a technickú infraštruktúru, a to najmä sprístupnením úverov a investícií, ktoré sú v súčasných, neľahkých časoch viac ako vítané. O tom, že to Číňania myslia vážne, nesvedčia len mnohé vystúpenia prezidenta Si Ťin-pchinga a premiéra Li Keqianga, ale aj nedávno spustená Ázijská banka pre infraštruktúrne investície a budovanie energetických prepojení s krajinami Strednej Ázie a Ruskom.
V posledných desiatich rokoch postavili tri plynovody spájajúce bohaté ložiská Turkménska a Kazachstanu s Čínou, ktoré sú schopné prepraviť až 55 miliárd kubických metrov zemného plynu ročne. Koncom minulého roka sa začala výstavba aj štvrtej línie, ktorá zvýši ročnú kapacitu stredoázijských plynovodov na 85 miliárd m³.
Nemenej významné sú rusko-čínske projekty Sila Sibíri a Altaj. S realizáciou prvého plynovodu už začali obaja partneri s tým, že ho chcú spustiť do prevádzky v roku 2018. Dohodu podpísali na 30 rokov v objeme dodávok až 38 miliárd m³ ročne. Vďaka druhému projektu by mala čínska štátna firma CNPC počas troch desaťročí odoberať od Gazpromu ďalších 30 miliárd m³ ročne.
Novodobá Ríša stredu si kladie za cieľ posilniť obchod a zlepšiť dopravnú i technickú infraštruktúru, najmä sprístupnením úverov a investícií.
Energetika bude pre čínsku ekonomiku, bažiacu po surovinách, zohrávať kľúčovú rolu v ambicióznej stratégii novej Hodvábnej cesty. Bude pre ňu nevyhnutné zabezpečiť si ochranu investícií a nerušenú dodávku uhľovodíkov. Preto nie je prekvapením jej postupné zbližovanie sa s Energetickou chartou, organizáciou, ktorá má tieto atribúty vo svojej DNA.
Najlepším dôkazom efektívnosti jej zakladajúceho Dohovoru je vlaňajšie rozhodnutie arbitrážneho súdu vo veci vyvlastnenia Chodorkovského Jukosu, za čo má Rusko zaplatiť rekordné odškodné 50 miliárd amerických dolárov. S Dohovorom o Energetickej charte má svoje skúsenosti už aj Slovenská republika, keď ju na jeho základe žalovali zahraniční akcionári SPP prostredníctvom svojej holandskej „dcéry“.
Energetická charta bola primárne založená s cieľom ochrany európskych investícií v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. Ale „európske“ dedičstvo sa stalo brzdou jej ďalšieho rozvoja, keďže ťažisko svetovej energetiky sa posúva mimo štátov OECD. Pod vedením slovenského diplomata Urbana Rusnáka inštitúcia prechádza modernizačným procesom, na ktorom aktívne participuje aj Čína. Jej zástupca pri májovom prijatí politickej deklarácie o medzinárodnej Energetickej charte poukázal na záujem Pekingu o tento proces, vzhľadom na energetickú dimenziu novej Hodvábnej cesty.
Navyše, čínsky ropno-plynárenský gigant CNPC, investujúci prakticky po celom svete, stal sa riadnym členom poradného orgánu tejto organizácie. Tým krokom sa nemožno čudovať, veď Čína smeruje svoje jüany či doláre do krajín, ktoré zväčša už sú zmluvnými stranami Dohovoru o Energetickej charte. Jej zaradenie sa do tohto klubu by umožnilo čínskym podnikom obrátiť sa na arbitrážne súdy v prípade, že by sa voči nim iný štát zachoval neférovo.
Vnímajúc rusko-ukrajinské plynárenské pnutie môže byť pre Peking rovnako atraktívny aj nový mechanizmus včasného varovania, ktorý by mal predchádzať prerušeniu tranzitu uhľovodíkov medzi členskými krajinami.
Prirodzene, z mohutného čínskeho trhu môžu benefitovať aj európske či slovenské podniky, takže záväzok Číny voči Energetickej charte umožní aj im požívať ochranu voči prípadným neférovým praktikám Pekingu.