Hladový múr v energetike

Za kráľa Karola IV. v rokoch 1360 až 1362 postavili v Prahe dlhý múr, ktorý bol štyri metre vysoký a 1,8 metra široký. Slúžil pri obrane kráľovského sídla.

07.09.2015 06:00
debata (9)

Dal staviteľom a ich rodinám prostriedky na prekonanie zlých čias, keď vypukol hladomor. Od toho sa traduje i jeho pomenovanie.

Ani dostavba Jadrovej elektrárne v Mochovciach nie je hocijakou stavbou. Má niekoľko prvenstiev. Je najväčšou v skupine Enel a prvou na svete, ktorá splní všetky nové požiadavky zavedené po havárii v japonskej Fukušime. Počas dostavby vytvára takmer desaťtisíc pracovných miest a zákazky pre stovku slovenských firiem. V čase hospodárskeho poklesu je táto stavba „hladovým múrom“, živiteľom tisícov rodín.

Nedalo by sa zariadiť, aby sa sociálne efekty zo stavby Mochoviec a prípadne aj iných zariadení na produkciu energií „natiahli“ i na obdobie ich prevádzky? Aby sa podarilo redukovať aj to, čo sa dnes volá energetická chudoba?

Sociálna politika inak

Odhaduje sa, že úspory na výdavkoch za energie by pre jednu domácnosť mohli dosiahnuť medzi 300 až 600 eur ročne. Radikálne by sa znížili výdavky na kúrenie, teplú vodu a elektrinu i v školách a študentských domovoch, nemocniciach, sociálnych zariadeniach, úradoch atď. Tieto úspory už dnes umožňuje využitie obnoviteľných zdrojov.

V Európe je mnoho príkladov, ako štát robí sociálnu politiku prostredníctvom pomoci takýmto zdrojom. V 80. rokoch minulého storočia napríklad podpora vtedajšej ľavicovej vlády v Dánsku pre alternatívnu výrobu elektriny z vetra predstavovala 30 percent investičných nákladov. Výroba ekologicky čistej elektriny stúpla najmä v rokoch 1993 až 2001 na 12 percent celkovej spotreby. Z tejto produkcie 85 percent vlastnili družstvá a družstevné záložne.

Výroba alternatívnej elektriny sa stala zdrojom komunálneho bohatstva obcí a založila rozvoj dnes najúspešnejšieho podnikania v Dánsku. Lokálna energia sa ukázala ako lacnejšia aj preto, lebo odpadli náklady na jej prepravu. Tie u nás predstavujú dôležitú zložku cien elektrickej energie.

Rakúsky okres Güssing je nám bližší nielen geograficky, ale aj preto, lebo tam na rozdiel od Dánska vietor nefúka. V tomto neveľkom okrese produkujú obecné elektrárne z obnoviteľných zdrojov dostatok elektriny pre svojich 27-tisíc obyvateľov a podniky s finančným ziskom okolo 9 miliónov eur ročne.

Lacná elektrina z lokálnych elektrární postavených hlavne z európskych zdrojov prilákala do okresu desiatky investorov a vytvorila za desať rokov vyše tisíc nových pracovných príležitostí. Je to príklad toho, ako sa dá cez energetickú politiku robiť nielen sociálna, ale aj regionálna politika.

Nebudeme rukojemníkmi

Po lete prichádza zima a teplo bude treba vyrobiť. Ešte vždy v bytových domoch závisí od dodávky od jeho centrálnych dodávateľov. Ich povinné nastavenie na obnoviteľné zdroje by mohlo mať ekonomický aj ekologický význam a prispelo by k našej energetickej bezpečnosti. Neboli by sme už do takej miery rukojemníkmi sporov o dodávkach energetických surovín, na ktoré máme iba obmedzený dosah.

Štát má niekoľko účinných nástrojov, ako dosiahnuť, aby centrálni dodávatelia tepla na takéto inovácie pristúpili. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví môže stanoviť nižšie ceny tepla a teplej vody, dodať know-how, ako ich dosiahnuť, a stanoviť termín, dokedy treba prijaté zámery dosiahnuť.

Financovanie takýchto inovácií by mohli pokryť zdroje z európskych fondov, ale aj domáce zdroje. Čiastočne by pomohol štát a takto by sa dali zhodnocovať aj verejné zdroje z penzijných fondov.

Aká je prax v legislatíve?

Okrem toho štát musí vhodne nastaviť legislatívu. Príslušná norma by mohla stanoviť pre energetické zásobovanie budov nulové emisie skleníkových plynov. Najprv pre novopostavené budovy a postupne i pre existujúce. Viedlo by to k výstavbe sebestačných aktívnych budov s ekologickou a ekonomickou prevádzkou. V prípade verejných budov by sa tak nielen šetrili výdavky za energie, ale získaval by sa aj nezanedbateľný dodatočný príjem z predaja prebytočnej elektriny do verejnej siete.

Prax je však úplne opačná. Zákon o tepelnej energetike, ktorý nadobudol účinnosť 1. mája. 2014, zabraňuje vlastníkom bytov odísť od centrálnych dodávateľov a zvoliť si úspornejšie spôsoby dodávky tepelnej energie. Štát sa rozhodol chrániť zisky monopolných dodávateľov a brániť súťaži.

Ak by však dokázal prinútiť a zároveň motivovať centrálnych dodávateľov, aby inovovali produkciu tepla a znížili ceny, bolo by to výhodné pre konečných užívateľov i pre producentov. Tí prví by nemali tendenciu odpojiť sa od nich, ušetrili by na budovaní vlastných zdrojov energií. A tí druhí? Zachovali by si svoju existenciu. V podmienkach otvorenej súťaže by ju inak stratili.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #energetika #teplá voda