Tento zázračný oxymoron (protirečivé slovné spojenie) dokázal zjednotiť kapitánky priemyslu s roľníkmi, inovátorky na fejsbúku s technokratmi, vedkyne na MIT s hipstermi, ale najmä zelené mimovládky a hnutia s politikmi. Všetci našli spoločný záujem v ochrane prírody. Tá sa zrazu dala rozkúskovať a zmerať už nielen pre našu spotrebu, ale aj pre jej vlastnú ochranu. Stromy sa už nepočítali iba v kubíkoch dreva, ale aj v tonách emisií, ktoré boli schopné zachytiť.
Diktát konkurencie
Dvadsaťosem rokov je dosť dlhé obdobie na to, aby sa zhodnotila udržateľnosť udržateľného rozvoja. Nielen tohtoročné horúčavy a suchá naznačujú, že ak niečomu náš oxymoron poslúžil, tak to bolo vytvorenie zdania, že sa dá pokračovať v neudržateľnom spôsobe výroby, spotreby a životnom štýle vyšších (ale aj stredných) príjmových vrstiev obyvateľstva.
Hoci udržateľnosť mala zaistiť, aby náš rozvoj zachoval pre budúce generácie možnosť uspokojiť svoje potreby, napríklad pre Európsku komisiu v prvom rade znamenala podporu ekologickej modernizácii a hospodárskemu rastu. Do udržateľnosti sme sa mali prerásť. Rast sa nemal obmedzovať, ale zmeniť sa tak, aby bol ohľaduplný k životnému prostrediu a zároveň posilnil európsku schopnosť konkurovať.
Podnikateľská príležitosť
Susan Bakerová z Univerzity v Cardiffe si takéto poňatie udržateľného rozvoja vysvetľuje dominanciou korporátnych záujmov v Bruseli. Prezentovanie udržateľnosti ako problému modernizácie vytvára predstavu, že ide o podnikateľskú príležitosť. Stačí prísť s dobrým nápadom a naše starosti s prírodou sa vyriešia. Trh sa o to postará. Z tejto predstavy aspoň vychádza vo svojej politike Brusel.
Buď ste za rast a môžete sa zapojiť do diskusie o našej budúcnosti, alebo ste proti a stáva sa z vás antisystémový odpadlík.
Ešte v roku 2008 sa akademička pýtala, prečo Európska komisia namiesto udržateľného rozvoja nehovorí rovno o modernizácii. Nielenže udržateľný rozvoj dáva dohromady proti sebe stojacich aktérov a zásadne politickú otázku o ochrane prírody odsúva medzi technikálie nehodné politiky, ale zároveň z udržateľnosti robí jednu z európskych hodnôt, ktorými sa vymedzujeme voči tým druhým: zlej Číne, ktorá v absolútnych číslach znečisťuje najviac na celom svete, zlým Spojeným štátom, ktoré nepodpísali Kjótsky protokol a znečisťujú takmer najviac v prepočte na osobu, a voči zlým krajinám v Afrike, ktorých rast obyvateľstva predsa nevyhnutne musí mať za následok obrovské drancovanie prírody. My sme údajne tí dobrí, ktorým naozaj ide o prežitie ľudstva a planéty.
Hoci udržateľný rozvoj ostáva pojmom, pod ktorý sa zmestí aj napríklad ťažba ropy v Arktíde, z neznámych príčin, ktoré si zasluhujú hlbšie preskúmanie, došlo k rozšíreniu zeleného doublespeaku o ďalší oxymoron. Po udržateľnom rozvoji tu máme zelený rast. Akoby sa medzinárodné byrokratky rozhodli vymedziť sa voči čoraz hlasnejším kritikom. Miesto toho, aby sa skrývali za všeobjímajúci udržateľný rozvoj, priznali nie celkom zelenú farbu a začali otvorene bojovať za zelený rast.
Buď ste za rast a môžete sa zapojiť do diskusie o našej budúcnosti, alebo ste proti a stáva sa z vás antisystémový odpadlík, naivný rojko, idealista. Do debaty o tom, ako čo najlepšie dosiahnuť rast, sa nemáte ako zapojiť, pretože vychádzate z celkom odlišných predpokladov. Ak neveríte, že zvyšovanie efektívnosti, nahradzovanie zdrojov a inovácie odstránia prírodné hranice, ktoré sme už dávno prekročili, je lepšie s vládami a bruselskými úradníkmi prestať spolupracovať.
Politické rozhodnutie
Základný problém – nastavenie systému na rast, ktorý je zrejme nevyhnutný na to, aby mohla fungovať naša ekonomika – sa totiž cez technologické zmeny vyriešiť nepodarí. Na to treba politické rozhodnutie. Ťažko sa však dá čakať od súčasných politikov, hoci stále dúfam, že sa mýlim a že konferencia OSN v Paríži, ktorá je za dverami, prinesie zmenu.
Skôr sa zdá, že iba široké hnutie ochotné vygenerovať novú politickú silu bude schopné prísť s postupným obmedzovaním obchodnej výmeny, so silnou podporou miestnej výroby (t. j. zamestnanosti) a s vnímaním prírody, ktoré ju neredukuje na kupecké počty, ale je si vedomé jednoduchého faktu, že príroda nás všetkých presahuje. Jedno však treba oceniť. Granty z Bruselu a od slovenskej vlády niekedy podporia aj opozičné názory.
Článok bol pripravený v rámci projektu Európsky rok rozvoja 2015: Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť, ktorý je financovaný z prostriedkov Európskej komisie a spolufinancovaný z programu SlovakAid. Vyjadrené názory nemožno interpretovať ako stanovisko donorov.