Rast: realita a očakávania

Medzinárodný menový fond nedávno znížil výhľad rastu svetovej ekonomiky pre tento a budúci rok. Išlo už o druhé zhoršenie prognózy v priebehu troch mesiacov, keď naznačil, že riziká rastu sú výraznejšie.

30.10.2015 07:00
debata

Po novom očakáva tohtoročné tempo rastu vo výške 3,1 percenta oproti júlovej prognóze vo výške 3,3 percenta. Rast by mal byť najpomalší od krízového roku 2009, pričom v dolárovom vyjadrení HDP pravdepodobne klesne. Ešte v apríli pritom hovoril fond o 3,5-percentnej dynamike. Pre budúci rok tiež zredukoval rast o dve desatiny na 3,6 percenta. Treba sa toho obávať? Zrazí to na kolená slovenskú ekonomiku?

Je pochopiteľné, že sa pomalší rast externého prostredia oproti pôvodným odhadom negatívne prejaví vo vývoji ekonomiky eurozóny ako nášho hlavného obchodného partnera, čo spôsobí spomalenie rastu zahraničného dopytu po slovenských produktoch. Tento rok by sa to celkovo na hospodárstve Slovenska výraznejšie podpísať nemalo. Dôležité je, že sa štát môže obrátiť na robustný domáci dopyt vďaka zlepšovaniu trhu práce spolu s nulovým rastom cien. Navyše silný odraz investícií najmä pre vyššie čerpanie eurofondov, a s tým súvisiacu výstavbu infraštruktúry, by mal slabosť externého prostredia vykompenzovať.

V budúcom roku je preto priestor na zrýchlenie rastu, ktoré by malo byť postavené na domácej aj zahraničnej nohe. Pozitívnym impulzom môže byť príchod automobilky Jaguar Land Rover, ktorá plánuje vybudovať závod pri Nitre. To môže za určitých podmienok vyšvihnúť hrubý domáci produkt štátu v roku 2016 až na úroveň štyroch percent.

Prečo sa však rast svetového HDP spomaľuje, keď sa všade hovorí, že sa z krízy postupne dostávame? Aj šesť rokov po globálnej finančnej kríze zostáva synchronizovaná globálna expanzia nehmatateľná, tvrdí fond. Vskutku, obnova vyspelých ekonomík pokračuje, no miernejším tempom, ako sa predpokladalo. Pritom rozvíjajúca sa časť sveta by mala zaznamenať už piaty rok po sebe spomalenie dynamiky rastu. Západ je na tom po dlhom čase pomerne dobre a budúci rok by mal ešte pridať plyn. Dôvodom je obnova eurozóny a návrat Japonska k rastu pre pokles cien komodít a uvoľnenie menových politík v týchto regiónoch spolu so zlepšením finančných podmienok a oslabením vybraných mien. No investície ostávajú stále utlmené aj pre pomalé štrukturálne reformy.

Omnoho väčšie obavy plynú z vývoja rozvíjajúcich sa krajín na čele s Čínou, ktoré po vysokom investičnom raste v nedávnych rokoch čelia nadkapacite výroby a klesajúcej návratnosti investícií pri raste úrokových sadzieb, čo vedie k oddlžovaniu. Mnohé z nich pritom trápi politická nestabilita či nízke ceny komodít, čo úzko súvisí s pomalším rastom Číny, ktorá sa transformuje z ekonomiky založenej na exporte, investíciách a výrobe viac na spotrebiteľa a služby. Ich problémy sa prejavia vo svete výraznejšie ako v minulých rokoch. Veľkou brzdou rastu je aj očakávanie začiatku sprísňovania menovej politiky americkou centrálnou bankou, čo sa negatívne prejaví najmä na mladých ekonomikách s vysokým dolárovým zadlžením, ktoré zrejme agregátne zaznamenajú prvý čistý odlev kapitálu od roku 1988.

MMF vydal odporúčania, ako sa vyhnúť pasci pomalého rastu. Pozostáva z opatrení na podporu agregátneho dopytu v podobe fiškálnej expanzie cez veľké verejné investície najmä do skvalitnenia infraštruktúry v regiónoch, ktoré na to majú priestor v podobe veľkej dôvery dlhopisových trhov. Vskutku, požičiavanie si za rekordne nízke úrokové sadzby na investičné účely sa javí rozumnejšie ako masochistické oddlžovanie v nemeckom duchu. Fond vyzval na ponechanie uvoľnených menových politík a obozretnej regulácie za účelom limitovania finančnýchrizík.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #ekonomika #HDP #Medzinárodný menový fond