Keďže tam nie je povel Nepáči sa mi, svoj názor vyjadrujem takto verejne. Iniciatíva má jasný politický charakter. Jej cieľom je zmenšiť preferencie politickej strany Smer – sociálna demokracia. Žeby však táto strana, ktorá za uplynulých 25 rokov bola pri moci iba dve volebné obdobia, bola zodpovedná za zlú situáciu v školstve?
Minister školstva Juraj Draxler by sa mal zamyslieť nad tým, ako vylúčiť z pedagogických procesov procesy vykrádania a parazitovania.
Na túto otázku si musí nájsť odpoveď každý, kto si poriadne prečíta stránku tejto iniciatívy. Tá poukazuje na nedostatok finančných prostriedkov v školstve. Tu je nutné dodať: nielen v školstve, ale aj v zdravotníctve je nedostatok prostriedkov.
Menej je ich nie preto, že vo funkcii ministra školstva sa vystriedalo veľa ľudí (ešte viac ich bolo vo funkcii ministra hospodárstva), ale preto, lebo máme minimum domácich firiem a máme menšie príjmy štátneho rozpočtu, z ktorého sa financuje školstvo.
A teraz poďme ku konkrétnemu problému. Na vysokých školách existuje aj tretí stupeň vzdelávania. Tým je doktorandské štúdium. Každý doktorand má svojho školiteľa. Nie všetci, ale niektorí školitelia sa správajú k doktorandom ako k svojim feudálnym poddaným. Pripisujú sa k prácam doktorandov.
Pozrime sa, ako to funguje. Školiteľ určí tému, ktorá ho zaujíma. Porozpráva doktorandovi, ako by to mohol spracovať. Doktorand urobí výskum. Nájde odpovede na vedecky definované otázky. Školiteľ mu navrhne jednoduchú vec. Vie, ako text zverejniť. Má kamarátov vo vedeckých časopisoch. Nielen doma, ale aj v zahraničí.
Štúdiu však zverejní len vtedy, ak je podpísaný ako spoluautor. Doktorandi si myslia, že je to úplne normálne a súhlasia. Tieto „vzorce správania“ potom prenášajú ďalej ako školitelia bakalárskych a diplomových prác. Prečo by neurobili to isté ako ich školitelia? Texty z diplomových prác zverejňujú pod svojím menom.
V normálnom ľudskom jazyku sa tieto procesy nazývajú vykrádanie a parazitovanie. Tento jav sa dá aj analyzovať. Ako? Veľmi jednoducho. Vo vedeckých časopisoch si stačí pozrieť, aký status majú „spoluautori“. Kto z nich je doktorand a kto školiteľ?
Práve preto platia aj slová iniciatívy: „Zato sa stále viac práce prenáša na plecia zamestnancov a postupne sa úplne ničí akýkoľvek systém, nielen pre pedagogických, ale aj nepedagogických odborných zamestnancov. Pričom toto navyšovanie práce nemá absolútne žiaden odraz vo finančnom ohodnotení. Práve naopak.“ Tieto slová treba poriadne vysvetliť.
Stále viac práce sa prenáša z niektorých feudálov na poddaných doktorandov. Minister školstva Juraj Draxler by sa mal zamyslieť nad tým, ako vylúčiť z pedagogických procesov procesy vykrádania a parazitovania. Učitelia, stredoškolskí, ale aj vysokoškolskí pedagógovia by si mali pozametať hlavne pred svojím prahom.
Mal som niekoľko zamestnancov a prišiel som do styku so študentmi, ktorí absolvovali niekoľko typov škôl. Boli medzi nimi kreatívni a geniálni ľudia, ale bolo ich veľmi málo. Väčšina z nich urobila všetko preto, aby mi dokázala, že sa to nedá urobiť. Samozrejme, celý čas nadávali na vládu. Stálo by za to, aby začali nadávať sami na seba a nie na iných.
Pedagógovia akéhokoľvek typu by si mali uvedomiť, že sú vzorom pre tých, ktorých vychovávajú. Nemali by ich učiť, ako sa parazituje a kradne. Namiesto toho by mali byť vzorom etiky a slušného správania.