O čo teda ide? Dróny, alebo oficiálne bezpilotné lietadlá, používa armáda a tajné služby USA od útokov v roku 2001 stále viac a častejšie. Za posledné roky sa však k ich nasadeniu pripojili i niektoré európske policajné zbory – zatiaľ bez smrtonosného nákladu. Pokrok nezastavíme a technologický progres v tejto oblasti má i civilné využitie, koniec koncov fotodokumentácia či videozábery z drónov ako alternatíva k nákladnému filmovaniu z lietadla sú bežné už i u nás.
Útočník, pilot americkej armády napríklad, ovláda drón z klimatizovanej kancelárie v desaťtisíc kilometrov vzdialenej vojenskej základni priamo v USA, kde mu nehrozí vôbec nič.
V čom teda spočíva problém? V čom je používanie drónov armádou iné ako používanie povedzme stíhačiek? V onej nenáročnosti a bezpečnosti agresora. Letecký útok drónom totiž nie je len mnohonásobne lacnejší ako nasadenie tradičnej výzbroje, je aj nekonečne bezpečnejší pre útočníka – nech je ním ktokoľvek. Útočník, pilot americkej armády napríklad, ovláda drón z klimatizovanej kancelárie v desaťtisíc kilometrov vzdialenej vojenskej základni priamo v USA, kde mu nehrozí vôbec nič. Maximálne preťaženie zápästia z používania počítača, akým trpia závislí hráči. Počítačová hra je totiž to, čo najviac použitie drónov, na strane útočníka, pripomína.
To, že je to pre vojakov bezpečné, je však vlastne dobre, poviete si. Menej stratených ľudských životov musí byť predsa dobrá vec. Áno, ale práve tento fakt bezbreho zneužíva administratíva prezidenta Baracka Obamu. Zjednodušene povedané, tam, kde nie sú zranení či zabití Američania, nie sú ani otázky a záujem verejnosti. Bez akejkoľvek kontroly teda môže zabíjať kdekoľvek a kohokoľvek na svete.
Oficiálne, samozrejme, predstavitelia USA opakujú stále dookola, že ide o nebezpečných teroristov, ktorých zneškodnenie je v najlepšom záujme svetového mieru a našej bezpečnosti. Síce popravujú bez súdu, dokonca i bez obvinenia, ale vraj sú to ľudia, ktorí si to „zaslúžia“. A tieto útoky sú tak skvele zorganizované, že zlikvidujú iba a priamo svoj cieľ.
Po všetkých klamstvách počas tzv. vojny proti terorizmu tomu síce len málokto veril, no po uverejnení Drone Papers naisto vieme, že to boli znova lži. Oficiálna a prísne tajná analýza Pentagonu, ktorú zverejnil server The Intercept koncom októbra, totiž hovorí, že 90 percent strát na životoch v dôsledku útokov drónov sú civilisti. Samozrejme, táto informácia je skrytá za skratky a eufemizmy ako „vopred neurčené“ eliminácie a podobne. Na fakte ich kolosálnej neúspešnosti a drzého klamania to však nič nemení.
Máme tu teda situáciu, keď sa USA a západní spojenci snažia premeniť rôzne krajiny na demokracie podľa svojho vzoru. Používajú na to však prostriedky v priamom rozpore so základnými hodnotami právneho štátu a demokratického systému, pričom v tom ešte aj na plnej čiare zlyhávajú. Je teda možné sa čudovať, že kadejaký diktátor na Blízkom východe či populistický neonacista na strednom Slovensku sa môžu stavať do pozície morálnej autority a systémovej alternatívy?
Nie je to skôr tak, že proti teroru a barbarstvu sa neubránime približovaním k jeho metódam, ale dôsledným rešpektovaním princípov ľudských práv?