Neskoro a málo, pán premiér!

08.11.2015 14:00

Sir John Chilcot, predseda britskej komisie na vyšetrovanie vojny v Iraku, pred niekoľkými dňami informoval súčasného premiéra Davida Camerona, že dlhoočakávaná správa bude hotová v apríli nasledujúceho roka.

Po bezpečnostnej previerke by mohla byť k dispozícii na zverejnenie v júni alebo júli 2016.

Vláda Gordona Browna poverila osobitnú komisiu jej prípravou ešte v roku 2007. Bývalý premiér labouristickej vlády Tony Blair, ktorý sa stal kľúčovým spojencom vtedajšieho prezidenta USA Georgea W. Busha v invázii do Iraku so začiatkom 19. marca v roku 2003, popiera, že by jej dokončenie akokoľvek spomaľoval.

Vojna v Iraku si vyžiadala takmer 200 životov britských vojakov a vyše štyri a pol tisíca amerických. No straty na irackej strane sa blížia k miliónu.

Polovičné priznania

Sir Chilcot vysvetľuje, že pridlhé vypracovanie riportu ide na vrub zdĺhavých rokovaní o sprístupnení zápisov z tajných rokovaní britskej vlády o Iraku. Kabinety sa zdráhali súhlasiť i s čiastočným zverejnením záznamov vyše 130 telefonátov medzi Bushom a Blairom o Iraku a poznámok exministra zahraničných vecí USA Colina Powella o tom istom.

Pred publikovaním výsledkov vyšetrovania vojny v Iraku podľa existujúcich pravidiel musia sa všetci, ktorí by správou mohli byť dotknutí, k nej vyjadriť. Blaira nevynímajúc. Z rozsiahlej správy s približne dvomi miliónmi slov mal možnosť v predstihu si prečítať niečo viac ako tisíc strán. Ako majster v prekrúcaní reality rozhodol sa predísť kritike, ktorá sa na jeho hlavu zosype po zverejnení správy, a preto prehovoril už teraz.

V CNN v relácii Dlhá cesta do pekla: Amerika v Iraku sa 21. októbra Blair ospravedlnil za nepravdivé výsledky britskej výzvednej služby o údajných zbraniach hromadného ničenia držaných irackým režimom, na základe ktorých sa rozhodol podporovať prezidenta USA vo vojne v Iraku. Ospravedlnil sa i za to, že jeho vláda sa nedostatočne zaoberala tým, čo bude po páde Saddáma Husajna. Za inváziu ako takú a za zvrhnutie Husajna sa neospravedlnil napriek tomu, že išlo o porušenie Charty OSN a že na to neupozorňoval iba vtedajší generálny tajomník OSN Kofi Annan, ale aj niekoľko popredných britských znalcov medzinárodného prá­va.

Blairov kus zodpovednosti

Pred kamerami okrem tohto polovičatého priznania pripustil, že vojna v Iraku mohla prispieť k vzniku radikálnych hnutí, akým je Islamský štát. To, čo expremiér váhavo naznačil, je presvedčením mnohých islamistov, no nielen ich. Podľa nich vojna v Iraku bola spúšťačom udalostí, ktoré nasledovali v Iraku i v Sýrii. Blair nesie preto kus zodpovednosti za dnešnú utečeneckú krízu. Britský týždenník Indy napísal: „To, že môžeme vystopovať kritickú situáciu sýrskych a irackých utečencov až k rokovaniam pána Blaira a prezidenta Busha v Camp Davide, priznal aspoň jeden z týchto mužov.“

Keď sa ešte ako uchádzača o stoličku šéfa Labouristickej strany Veľkej Británie Jeremyho Corbyna opýtali, či by mali Blaira postaviť za inváziu do Iraku v roku 2003 pred súd, odpovedal: „Ak je zodpovedný za vojnový zločin, áno.“ Vojna v Iraku si prinajmenšom vyžiadala takmer 200 životov britských vojakov a vyše štyri a pol tisíca amerických vojakov a desiatky tisíc zranených. Straty na irackej strane k dnešnému dňu sa blížia k miliónu a rozvrat krajiny pokračuje. Naštartovala ho americko-britsko-austrálsko-poľská invázia, na ktorej sa neskôr podieľalo aj Slovensko.

Nedávno unikol jeden z utajovaných Powellových záznamov, podľa ktorého bol Blair naklonený irackej invázii ešte predtým, ako sa odohralo povestné stretnutie s Bushom mladším na jeho texaskom ranči v apríli 2002, kde zrejme uzavreli pakt. V protiklade s tým Blair tvrdil, že v tom čase nenavrhoval vojenskú akciu v Iraku. Powell v ňom dodal: „Blairova výrečnosť umožní dôveryhodne presvedčiť verejnosť, že Irak predstavuje hrozbu medzinárodnému mieru.“

Už po páde dvojičiek

Bush spočiatku s myšlienkou intervencie do Iraku nesúhlasil. Napriek tomu, že jeho najbližšie okolie ako napríklad minister obrany Donald Rumsfeld, jeho námestník Paul Wolfowitz i ďalší si to želali už krátko po páde dvojičiek 9.¤novembra 2001. A to napriek tomu, že Al-Kajdá označovaná za iniciátora útoku na Svetové obchodné centrum v New Yorku nemala sídlo v Iraku, ale v Afganistane.

Už v roku 2002 priniesol o tom svedectvo Bob Woodward vo svojej knihe Bush vo vojne. Opieral sa o záznamy tajných rokovaní Národnej bezpečnostnej rady USA, o viac ako stovku interview so „zdrojmi“, ako aj o opakované interview s Bushom. Bol to ten istý Bob Woodward, ktorý sa spolu so svojím kolegom Carlom Bernsteinom preslávil odhalením aféry Watergate. Tá bola bezprostrednou príčinou vynútenej demisie prezidenta Richarda Nixona.

Tonyho Blaira nemôže stihnúť Nixonov osud a zrejme ho nestihne ani osud vojnových zločincov, ktorých postavili pred Medzinárodný súdny dvor. Jeho polovičaté ospravedlnenie, ktoré prichádza neskoro, nezastaví utečeneckú tragédiu. Chilcotova správa by mala byť aspoň varovaním pred budúcimi trestuhodnými avantúrami s katastrofálnymi dôsledkami.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Tony Blair #Irak #George Bush
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Sweet červené ruže s kamilkami

Sweet červené ruže s kamilkami

32,99
Lady červené ruže a hypericum

Lady červené ruže a hypericum

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk