Rím s večnými problémami

Rím je ranený, treba ho liečiť! Takto srdcervúco znela prvá veta volebného programu kandidáta na funkciu primátora hlavného mesta Talianska Ignazia Marina. Tento uznávaný chirurg a miestny politik dostal najprv požehnanie bojovať o najvyššiu pozíciu od materskej Demokratickej strany v primárkach, potom sa mu so svojím programom podarilo presvedčiť aj samotných občanov.

14.11.2015 09:00
debata

Vo voľbách získal takmer raz taký počet hlasov ako jeho protikandidát. Obyvatelia Ríma boli päť rokov unavení počúvaním ustavičných káuz exprimátora Gianniho Alemanna, a tak zvolenie Marina pre nich znamenalo vieru v zmenu riadenia mesta a v celkove transparentnejší prístup tamojšej komunálnej politiky smerom k občanom.

Primátor Ríma si dal za uplynulé roky z mestského rozpočtu zaplatiť večere pre seba a rodinných príslušníkov v hodnote asi dvadsaťtisíc eur.

Kandidát, ktorého neskôr zvolili za primátora, v programe Rím je život sľuboval riešiť najmä otázky kolabujúcej infraštruktúry, odpadov, ekonomického rozvoja a životného prostredia. Rím sa totiž v záplave miliónov turistov a obrovského preľudnenia stáva mestom, v ktorom sa prakticky nedá žiť.

Prvé kroky v novej funkcii vyzerali sľubne. Čo sa však stalo, že po dvoch rokoch sa začalo jeho meno zrazu negatívne skloňovať nielen v miestnej politike, ale presiahlo aj hranice regiónu Lazio, dokonca i samotnej krajiny?

Ak neberieme do úvahy jeho lokálne rozpory s obyvateľmi (napríklad vybudovanie záchytného centra pre migrantov na území mesta), primátora poškodili najmä dve kauzy. Najprv to bol súhlas s uskutočnením pohrebu bosa tamojšieho podsvetia Vittoria Casamonicu v lete tohto roku na území mesta.

Všetky domáce, no hlavne svetové médiá priniesli zábery šéfov tamojšej mafie vo vyblýskaných limuzínach, bielych koní s čiernym kočom a davov ľudí skandujúcich Casamonicovo meno. Typické stereotypné zobrazenie Ríma a Talianska…

Marino však z dovolenky z Karibiku len odkázal na svojho zástupcu a tváril sa, že s aférou nemá nič spoločné. Definitívne ho však dostala ďalšia aféra s príznačným názvom – bločková. Primátor si dal za uplynulé roky z mestského rozpočtu zaplatiť večere pre seba a rodinných príslušníkov v hodnote približne dvadsaťtisíc eur.

Je pravda, že po prevalení kauzy všetky peniaze do centu vrátil, no imidž morálne nepoškvrneného politika sa narušil. Jeho dobrou povesťou otriasli aj zistenia Antikorupčnej komisie, že za posledné štyri roky (teda za dva roky jeho predchodcu a dva roky Marina) nebolo zaradených do verejnej súťaže až 87 percent zákaziek, čo vrhá zlé svetlo práve na toľko zdôrazňovanú transparentnosť ekonomického prostredia.

Prvý muž Ríma navyše nezaplatil takmer desať pokút za parkovanie, čo je síce bagateľ, no pre bulvárne médiá to bola ďalšia šanca spochybniť jeho morálny kredit. New York Times mu zasa napríklad otvorene vyčítal špinu, celkový úpadok mesta a ustavičné okrádanie turistov, čo tiež s radosťou prebrali viaceré médiá.

Liberálne orientovaný Marino takisto pobúril Vatikán, keď sa rozhodol na rímskej radnici zapísať do úradných záznamov šestnásť registrovaných partnerstiev osôb rovnakého pohlavia, ktoré tieto páry uzavreli v zahraničí. Niet divu, že po všetkých kauzách (hoci niektoré sa zdajú doslova šité na mieru proti nemu) ho hodila cez palubu materská strana a jeho blízki spolupracovníci ho donútili, aby rezignoval.

Po dvoch týždňoch však demisiu stiahol a predstavil program na zvyšné dva roky! Opozičníkov tak rozzúril ešte viac. Akú alternatívu však ponúkajú oni a kto im uverí, je otázne. Tak ako aj to, či dajú Rimania Marinovi ešte ďalšiu šancu

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Rím