Náboženstvo je totiž vo svojej podstate určitá forma ideológie, ktorú sa snažia jedni vnútiť druhým a v jej mene sú schopní aj zabíjať a vylučovať celé skupiny obyvateľstva zo spoločnosti. Všetky boje medzi jednotlivými náboženstvami sa zakladali na agresívnej mocenskej vôli presadiť svoj názor. Z týchto konfliktov vždy niekto profituje, ale veľa ľudí na ne dopláca, bohatší zbohatnú ešte viac a chudobní sa stanú ešte chudobnejšími.
Najnebezpečnejšie konflikty, ktoré otriasajú súčasným svetom, pochádzajú z teroristického zoskupenia Islamský štát (IS). Ten používa náboženstvo na zastretie svojich cieľov, ktorým je pretvorenie sveta na svoj obraz. Pritom jeho výklad najposvätnejšej knihy všetkých moslimov – Koránu je veľmi, veľmi svojský.
Cieľom atakov tejto sfanatizovanej organizácie sa najčastejšie stávajú skupiny obyvateľstva, ktoré sa jej nechcú alebo nemôžu podriadiť. IS je svojráznou sunnitskou odnožou, ktorá okrem iného bojuje so šiitmi (druhá vetva islamského vierovyznania), ktorých považuje za nemoslimov. Údajne sa odcudzili od skutočnej viery, a preto si zaslúžia smrť. Islamský štát teda v podstate vraždí okrem nemoslimov aj ľudí rovnakého vierovyznania. Ako sme mohli byť svedkami pri nedávnom atentáte v tureckej Ankare, obeťami sa stali predovšetkým ľudia moslimskej viery.
Korán od moslimov vyžaduje, aby rešpektovali iné vierovyznania, teda aj kresťanské a židovské. Často sú to však práve kresťania či židia, na koho IS útočí. Ak nechá kresťanov alebo židov žiť, profituje z výkupného na základe hesla: Ak chceš mať od nás pokoj, zaplať si za to!
Islamský štát nebezpečne rastie a rozťahuje sa. Najnovšia krvavá tragédia v Paríži si vyžiadala 130 obetí, predovšetkým z radov turistov, pochádzajúcich zo 16 rozličných krajín. Tieto teroristické akcie, ku ktorým sa skupina IS prihlásila, majú demonštrovať jej silu, veľkosť a všadeprítomnosť. Útoky slúžia najmä na zastrašenie obyvateľstva. Strach, ktorý vyvolávajú, má ľudí ochromiť, vyvolať chaos. Radikálni islamisti toto všetko používajú účelovo, chcú ovládnuť jednotlivé krajiny a postupom času celý svet.
Keď dôjde k teroristickému činu a aktéri sa odvolávajú na náboženstvo, čelia národy a kultúry, z ktorých militantné skupiny pochádzajú, následnej kritike a nevraživosti. Tiež sa pri tom deformuje obraz o danom náboženstve. Ani náboženstvá, ani národy sa niekedy nevedia pred takýmito atakmi účinne brániť. Nepochybne drvivá väčšina moslimov nemá s terorizmom nič spoločné, aj keď sa militanti odvolávajú na islam a vyhlasujú, že konajú v mene Alaha a všetkých skutočných moslimov.
Konflikty religiózneho charakteru sa veľmi ťažko riešia. Úsilie v tomto smere vyvíjajú medzinárodné aj nadnárodné spoločenstvá a organizácie, ktoré sa pokúšajú nájsť východisko zo situácie akousi „mierovou cestou“. To však zatiaľ neprináša žiadne hmatateľné ovocie.
S fanatikmi Islamského štátu sa vyjednávať nedá a nesmie. Teroristi nikdy nebudú počúvať logické argumenty a fakty, z čoho vyplýva, že reálne riešenie sa ponúka jedine vojenskou cestou, ktorou by sa oslabili a rozbili pozície IS. Žiaľ, svetové mocnosti sa až do krvavej tragédie v Paríži nedokázali proti nemu zjednotiť. Teraz sa im ponúka nová šanca.