Etický prešľap Súdnej rady

Ústavný zákon č. 161/2014 Z.z. s účinnosťou od 1. septembra 2014 Súdnej rade Slovenskej republiky rozšíril pôsobnosť o „vydávanie zásad sudcovskej etiky v spolupráci s orgánmi sudcovskej samosprávy“. Túto pôsobnosť Súdna rada doteraz nevykonáva!

09.12.2015 08:00
debata

Zásady sudcovskej etiky majú ambíciu poskytovať sudcom návod ku kolíziám v ich etickom správaní sa, cez Súdnu radu realizovať dohľad nad ich aplikačnou praxou, a tým zvyšovať pošramotenú dôveru verejnosti vo všeobecné súdnictvo.

Vágnosť v postupe Súdnej rady je determinovaná aj neúspechom súčasného „etického kódexu“ z roku 2001, ktorý bol všeobecnej povahy, bez realizačnej časti, nebol novelizovaný a medzi sudcami mal marginálny význam.

Pripomenúť treba aj okolnosť, že v európskom priestore sa sudcovia obídu i bez zásad, dokonca sa bránia prijatiu podrobnejšieho dokumentu, pretože by sa nedala vylúčiť hrozba šikanovania i možný konflikt s exekutívou. Stačí si spomenúť na nedávny spor talianskych sudcov s bývalým predsedom vlády Silviom Berlusconim.

Tri predložené návrhy zásad (od Združenia sudcov Slovenska, Združenia sudcov Za otvorenú justíciu a Sudcovskej rady Krajského súdu v Košiciach) sú postavené na zahraničných dokumentoch a aktoch Európskej únie, obsahujú iba všeobecné zásady ideálneho sudcu. V návrhoch sa deklaruje nezávislosť, nestrannosť, bezúhonnosť, pracovitosť a diskrétnosť sudcu. Z jeho vlastností sa prezentuje múdrosť, lojalita, ľudskosť, odvaha, serióznosť a rozvážnosť. Obdobne sa profilujú aplikačné princípy.

Keďže nejde o etický kódex, bolo by zbytočné navrhovať etickú komisiu. Zásady sú len stavovským predpisom, interpretačným základom pre kolízne prípady a samoregulačným nástrojom bez disciplinárnej relevancie.

Navrhnuté zásady majú iba kánonický charakter a nemajú šancu reálne uspieť. Chýba im praktická (aplikačná) časť. Predovšetkým vymedzenie úloh Súdnej rady ako dohliadajúceho orgánu, spôsob kreovania pracovnej skupiny pre túto problematiku, precizovanie jej analytickej, metodickej a kontrolnej činnosti a postup pri rokovaní a rozhodovaní (odporúčania, stanoviská, komentáre).

Dôležitou súčasťou zásad je pravidelné zhodnotenie úrovne dodržiavania sudcovskej etiky sudcami v ich profesijnej praxi. Aj tu ide o prehĺbenie dohľadovej činnosti riadiacich funkcionárov súdov, spoločne s poznatkami z vnútornej revízie súdov a z hodnotenia práce sudcov. Využiť treba aj inštitút sťažností na postup súdov a sudcov. Konkrétne ide o dôstojnosť súdneho konania.

Súčasťou aplikačnej časti musí byť výkladový archív s registrom, ktorý by evidoval a rozširoval poznatky z konkrétnych prípadov. Podklady by sa získavali z podnetov sudcov, samosprávnych orgánov, z analýz kontrolných orgánov i z kazuistík. Príkladne možno riešiť kumuláciu funkcie sudcu s funkciou v súkromnom športovom klube, prípadne či sudca môže mať profil na facebooku a zapájať sa do aktivít na sociálnych sieťach a pod.

S funkčne mladými sudcami, po realizovaní prieskumu cez tzv. kontaktné osoby krajských súdov, možno riešiť niektoré sporné etické situácie správania sa k účastníkom, verejnosti či k médiám a pri rozhodovaní. V archíve by sa malo zaregistrovať rozhodnutie Súdnej rady SR o nezlučiteľnosti výkonu funkcie sudcu s členstvom v poradnom výbore prezidenta republiky.

V dokumente o zásadách treba formulovať predstavy vzdelávacieho programu o etike sudcov a zakotviť komunikačný kanál Súdnej rady k občanom a masovokomunikačným prostriedkom.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #justícia #Súdna rada #etika