Arogantné pokrytectvo Spojených štátov, ktoré nielenže doteraz ani len nezavreli Guantánamo, ale zintenzívňujú protiprávne, mimosúdne popravy pomocou tzv. dronov. To je však iba vodou na mlyn tým otvorene nedemokratickým a diktátorským režimom potláčajúcim ľudské práva.
Rusko Vladimira Putina, ktorého diktátorom nazýva stále viac a viac pozorovateľov, napríklad začalo uverejňovať vlastnú správu o stave dodržiavanie ľudských práv vo svete, samozrejme, s výnimkou Ruska samotného… Konštatuje sa v nej, že na strane USA, ale aj ich spojencov v tzv. vojne proti terorizmu dochádza k systematickému, vedomému a cielenému porušovania ľudských práv. Nazvať takéto počínanie porekadlom „zlodej kričí, chyťte zlodeja“, by bola asi urážka zlodejov.
Absolútnym vrcholom nechutnosti je však smutná novinka, že Saudská Arábia je predsedajúcou krajinou Výboru pre ľudské práva OSN. Áno, tá Saudská Arábia, ktorá mučí deti, trestá za „nesprávne" náboženské presvedčenie a popravuje homosexuálov. Mimochodom, každotýždňové verejné popravy v Rijáde sa často vykonávajú presne rovnako ako u fundamentalistov z tzv. Islamského štátu – odseknutím hlavy. Z nejakého dôvodu je Saudská Arábia medzinárodne uznaný, diplomaticky akceptovaný štát, ktorých predstaviteľov prijímajú lídri demokratických krajín ako partnerov, pričom IŠ je úhlavným nepriateľom „našej“ civilizácie a treba ho zničiť.
Ale Saudská Arábia nikoho nepostrieľala v Paríži, poviete ktosi. Nie je to celkom tak, pretože nezanedbateľným aspektom tohto nepochopiteľného stavu v medzinárodnej politike je, že wahhábizmus, ideológia podporovaná štátom Saudov a dokonca exportovaná, vďaka petrodolárom, i po šírom svete, nie je o nič menej netolerantná, extrémistická a násilnícka ako šialenosti, ktoré hlásajú predstavitelia IŠ.
Čisto teoreticky, ak by sa im jedného dňa podarilo vytvoriť ich vysnívaný kalifát, bolo by to peklo na zemi pre jeho obyvateľov a obyvateľky, teda niečo mimoriadne podobné ako súčasná Saudská Arábia. Wahhábizmu holdoval napríklad saudskoarabský rodák Usama bin Ládin a viacerí z atentátnikov 11. septembra 2001 boli takisto z tejto krajiny oplývajúcej ropným bohatstvom.
Súčasné bombardovanie Sýrie islamskí teroristi, samozrejme, vítajú. Vyvolanie agresívnej reakcie Západu bolo hlavným a možno jediným dôvodom parížskych útokov, a je teda zasa len selektívnym riešením problémov „tam, kde vznikajú“. Problémy, akékoľvek vrátane teroru a utečenectva, treba riešiť tam, kde vznikajú, to dá zdravý rozum. Rovnako ako fakt, že Európa nemôže absorbovať všetko obyvateľstvo Sýrie, ktoré nechce žiť v kalifáte, a že hranice treba mať zabezpečené.
Skúsme sa zamyslieť ešte nad jednou vecou, ktorú dáva zdravý rozum, a to je postoj k obetiam, kým sa problémy „tam, kde vznikajú“, nevyriešia. Azyl je totiž tiež ľudské právo. Kto to nie je ochotný akceptovať, patrí k tým, čo sa iba pretvarujú, ak hovoria o ľudských právach alebo sa ich dokonca dožadujú.
Ak by sme dokázali odstrániť príčiny vedúce k utečeneckým vlnám dnes, tak zajtra žiadnych utečencov prijímať nemusíme. Veď kto by dobrovoľne a bez príčiny opustil svoj domov a vydal sa s prázdnymi rukami do neznáma? Nedokážeme to však ani za mesiac a pravdepodobne ani za rok. Ak takúto pomoc odmietneme, nech už je zámienka akákoľvek, tak potom sa nesmieme čudovať, že v budúcnosti ktokoľvek odmietne rešpektovať akékoľvek naše ľudské práva.