Dobré vládnutie bez ľudských práv

11.12.2015 08:00

Ťažko povedať, či úradníkom práve došla invencia alebo káva, keď sa rozhodli použiť termín „dobré vládnutie“. Obvykle majú byrokratické epitetá vedľa pozitívneho náboja aj konkrétny význam.

Rozvoj je udržateľný, demokracia liberálna, plánovanie participatívne, vzdelávanie inkluzívne, len to vládnutie je jednoducho dobré. A ako sa dá vôbec oponovať niečomu, čo je z definície dobré? Dobré vládnutie predsa nemôže byť zlé.

Ak výskumy ukazujú, že dobré vládnutie neznamená v prvom rade dodržiavanie ľudských práv, potom je možno vhodnejšie odmietnuť takéto rebríčky. Zrejme je lepšie nesúťažiť v disciplínach, ktoré nemusia prispievať k lepšiemu životu.

Navyše, súčasťou dobrého vládnutia sú aj ľudské práva. A tie sú naše, patria všetkým, a preto si ich musíme chrániť. Kombinácia dobrého a ľudskoprávneho na prvý pohľad neumožňuje kritiku. Človek si môže povzdychnúť nad porušovaním ľudských práv a nad zlými vládami, ale samotný byrokratický newspeak vytvára normu, ktorú neradno kritizovať, pretože je dobrá.

Ideologické krytie

Dnes, keď si pripomíname ľudské práva, je namieste pozrieť sa, ako slúžia na ideologické krytie presadzovania neoliberálnych politík pod rúškom dobrého vládnutia. Najprv si však treba položiť otázku: Čo to vlastne znamená dobré vládnutie? Viac ako definície nás v tomto prípade zaujímajú rebríčky. Tie určujú, ktorá vláda vládne dobre a ktorá horšie. Umiestnenie v spodnej časti rebríčka oprávňuje kritikov konkrétnej vlády, aby požadovali nápravu.

Problém predsa niekto objektívne zmeral, a ak sme horší ako susedia, mali by sme sa polepšiť. Práve na tieto rebríčky si posvietili Tero Erkkilä a Ossi Piironen z Helsinskej univerzity a dospeli k záveru, že zo šiestich indikátorov iba jeden meria kvalitu demokracie pri vládnutí. Ďalšie štyri chápu dobré vládnutie ako nástroj na zaistenie fungovania trhov, a tak zásadne znižujú význam demokracie a ľudských práv.

Je to práve spôsob ponímania demokracie, ktorý je pri dobrom vládnutí problematický. Uprednostňuje tzv. minimalistickú (či procedurálnu) demokraciu. V nej rozhodujú politické elity súťažiace vo voľbách, zatiaľ čo my ostatní sa nanajvýš ak na týchto voľbách zúčastňujeme raz za štyri roky. Na aktívnu účasť občanov na politickom procese, takú typickú pre silnú (či participatívnu) demokraciu, potom niet miesta. Priestor získava iba ako nástroj na dosahovanie rastu, ale nie ako hodnota sama osebe. Dobré vládnutie preferuje technokratické rozhodovanie zaisťujúce efektivitu správy, no zabúda na kľúčovú časť vládnutia – politiku.

Hlas okrajových alebo chudobných skupín obyvateľstva dožadujúcich sa svojich práv a ich prístup k politickému rozhodovaniu v dobrom vládnutí ustupuje ústretovosti voči podnikaniu, deregulácii či efektívnemu (rozumej úspornému) verejnému financovaniu. Jedným slovom, vláda úradníkov rozhodujúcich v prospech biznisu má prednosť pred politickým vyjednávaním medzi rôznymi skupinami. Namiesto kolektívnych sociálnych práv sa zdôrazňujú individuálne, napríklad vlastnícke práva. Takáto dobrá vláda potom uprednostňuje majetkové záujmy pred spravodlivým prerozdeľovaním.

Dominujúce krajiny bez zodpovednosti

Ďalším problémom rebríčkov dobrého vládnutia je, že sa zameriavajú iba na jednotlivé krajiny a neskúmajú prepojenia medzi nimi. Napríklad Jordánsko sa označuje za čiastočne slobodné okrem iného aj pre mučenie na svojom území. Rebríček organizácie Freedom House si však pritom nevšíma obvinenia, že toto mučenie od jordánskej vlády vyžadovali Spojené štáty. Podobne je to v prípade zneužívania detí v Brazílii a Mexiku. Pripisuje sa týmto krajinám, ale dochádza k nemu najmä v turistických oblastiach, kam na dovolenku cestujú obyvatelia zo Severnej Ameriky.

Kladenie zodpovednosti na plecia jednotlivých krajín a ich vlád si tiež nevšíma, ako sú štáty prepojené vo svetovom hospodárstve. Kvalita vládnutia v mnohom závisí od zdrojov, ktoré má vláda k dispozícii. Dôležitým faktorom pri získavaní zdrojov sú nerovné ekonomické vzťahy medzi štátmi. Tie však dobré vládnutie neberie do úvahy. Kto je teda zodpovedný za chudobu a porušovanie ľudských práv? A kto zle vládne na tomto svete?

Slovensko sa v rebríčku Svetovej banky ocitlo na konci prvej štvrtiny. Česi sú kúsok nad nami. Čo to však presne znamená? To, že sú na svete štáty, ktoré ponúkajú lepšie podmienky na podnikanie a vykorisťovanie? To, že v Česku a ďalších krajinách sa korporáciám darí lepšie?

Ak výskumy ukazujú, že dobré vládnutie neznamená v prvom rade dodržiavanie ľudských práv, potom je možno vhodnejšie odmietnuť takéto rebríčky. Zrejme je lepšie nesúťažiť v disciplínach, ktoré v skutočnosti nemusia prispievať k lepšiemu životu. Ak sú ľudské práva v dobrom vládnutí iba na ozdobu, je namieste hľadať také porovnania, ktoré budú slúžiť v prvom rade ľuďom a nie korporáciám.

Článok bol pripravený v rámci projektu Európsky rok rozvoja 2015: Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť, ktorý je financovaný z prostriedkov Európskej komisie a spolufinancovaný z programu SlovakAid. Vyjadrené názory nemožno interpretovať ako stanovisko donorov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#vláda #ľudské práva
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
64,99
Flower box čierna kocka "L" červené ruže

Flower box čierna kocka "L" červené ruže

33,99
Elite červené ruže

Elite červené ruže

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk