Aj napriek úvodným nadšeným a pozitívnym vyjadreniam mnohých lídrov svetových mocností dohoda znova a znova naráža na politickú realitu, ktorá naďalej ignoruje prevažujúce vedecké fakty. Vieme, že zmenu klímy musíme udržať pod nárastom teploty +1,5 °C, inak budú jej následky katastrofálne.
Je jasné, že bohaté krajiny musia finančne prispieť rozvojovým a rozvíjajúcim sa národom, inak nebude možný ich bezuhlíkový rozvoj. Rozvinuté štáty musia takisto jasne prijať fakt, že potrebujú znižovať emisie viac ako chudobné krajiny a zarátať do cieľov historické emisie a emisie prepočítané na obyvateľa.
Takisto je nevyhnutné zastaviť masívne odlesňovanie po celom svete. Bez zelených pľúc planéty neprežijeme. A v neposlednom rade je jasné, že dohoda musí byť záväzná, inak sa stále budú na všetkých kontinentoch vynárať populistickí politici platení fosílnym priemyslom, aby blokovali národné zákonné záväzky.
Mnohí zastávajú názor, že musíme nájsť také a onaké kompromisy, aby sme presvedčili čo najviac krajín, aby pristúpili k dohode a ku klimatickej akcii. Preto je podľa nich dôležité netlačiť na právnu záväznosť dohody. Opak je však pravdou. Po desiatkach rokovaní a katastrofálnom zhoršení stavu klímy už nie je priestor na diplomatické ústupky nezodpovedným politikom a fosílnemu a ťažobnému biznisu.
Následky klimatickej zmeny výrazne prevyšujú verejný záujem zo zamestnanosti a ekonomického profitu tohto biznisu. Nehovoriac o geopolitických konfliktoch a migračných krízach, ktoré so sebou klimatická zmena prináša. Tento priemysel mal dosť času a verejných zdrojov na transformáciu svojich záujmov smerom k udržateľnému biznisu. Ešte aj minulý rok fosílne palivá profitovali z dotácií na úrovni 490 miliárd dolárov, kým technológie obnoviteľných zdrojov získali iba 112 miliárd dolárov z verejných zdrojov.
Rokovania v metropole nad Seinou musia priniesť obavy politikov, nie verejnosti. Protesty a nespokojnosť ľudí rastú. Každý z nás musí dať svojim politickým lídrom najavo, že je ochotný podniknúť všetko, čo sa dá, proti ich politickej budúcnosti, ak v Paríži a následnej klimatickej akcii zlyhajú.
Takisto aj slovenský premiér Robert Fico musí vedieť, že ľudia nie sú takí hlúpi, aby akceptovali jeho prázdnu rétoriku o potrebe ochrany klímy. Nemôže sa na jednej strane prikláňať ku klimatickým cieľom únie a na druhej strane nútiť každého z nás dotovať ťažbu a spaľovanie nekvalitného a ekonomicky nerentabilného uhlia z hornej Nitry. Klimatická akcia sa nerobí tak, že dva mesiace pred najväčšou klimatickou konferenciu na svete odsúhlasím podporu ťažby uhlia, ktorú budú platiť všetci obyvatelia ďalších štrnásť rokov. Darček fosílnemu biznisu vo výške 1,3 až 1,5 miliardy eur z našich peňaženiek nie je akcia na ochranu klímy.
Rozumná a efektívna ochrana klímy tiež neznamená, že niekto bude podporovať dajakú cesty z kaluže do blata. Náš premiér sa búcha do hrude, ako znižuje emisie vďaka podpore jadrovej energetiky. Verejnosti však už nehovorí, že atómová cesta je ten najdrahší spôsob, ako znižovať emisie, a že uhlíkové emisie nahradia rádioaktívne. Aj keby sme všetku elektrinu na Slovensku vyrábali iba z jadra, tak nahradíme ani nie 30¤percent našich skleníkových emisií.