Terorizmus na potvrdenie svojej moci používa ľudské utrpenie. Žiaľ, úcta k životu tu zjavne nehrá nijakú rolu. Veľkým problémom je aj akumulácia strachu, pretože ten sa stal najlepším nástrojom na ovládanie ľudí.
Popri terorizme vychádzajúceho z náboženského fanatizmu existuje ekonomický terorizmus, ktorý pácha ktokoľvek bez ohľadu na vieru a pôvod. Cieľom je prospech záujmových skupín. Poznáme aj terorizmus zo zúfalstva ako spôsob poslednej záchrany. Príkladom sú Palestínčania, národ potláčaný inými na každej úrovni života. Otec vidí, ako mu deti umierajú hladom, ženy sú znásilňované, začne sa mstiť. Zjavne za to zodpovedá zlý štát, skupina ľudí a konkrétni vinníci, ktorí doviedli celú komunitu do tohto stavu. Riešením by mohol byť rešpekt a vytvoriť pre nich dostatočný životný priestor. Nestarať sa do ich národných tradícií, neničiť ich systémy, nevnucovať im svoju kultúru, hodnoty a spôsob života.
Motiváciou pre terorizmus je zlo. Kto je plný nenávisti, chce ubližovať, ničiť, rozosievať strach. Motiváciou teda nie je snaha niečo zmeniť. Veď aj pomätenec, ktorý sa opáše trhavinou, sotva verí, že svojím činom niekoho alebo niečo zmení. Jednoducho, je ovládnutý zlom a toto zlo chce dostať medzi ľudí. Takže vždy tu budú osoby, ktoré chcú problémy seba, svojej komunity alebo i celého ľudstva riešiť násilím. To vnáša do verejnosti napätie najmä vtedy, keď je terčom nevinné civilné obyvateľstvo, ktoré terorista trestá za to, že sa mu nedarí dosahovať politické ciele inými prostriedkami.
Má vôbec súčasná situácia východisko? S terorizmom si musia poradiť najmä kompetentní. Použitie násilia proti ozbrojeným extrémistom bude plodiť iba ďalšie zlo, krvavé reakcie sa pri dnešnej globalizácii môžu rozšíriť na všetky kontinenty. Jediným východiskom je rokovanie, pokus o zmier. Len či vôbec bude chcieť sfanatizovaná strana o niečom viesť dialóg a dohodnúť sa.