Utečenecká kríza, diel druhý

V septembri bolo Slovensko pri hlasovaní o povinných kvótach prijímania utečencov v Rade ministrov prehlasované.

12.01.2016 08:00
debata (20)

Zlyhalo to, v čo naša vláda verila, že o utečeneckej kríze sa bude seriózne diskutovať za účasti premiérov a prezidentov krajín Európskej únie a že na prijatie riešení takého zložitého problému bude treba jednomyseľnú zhodu. Vláda v tejto veci podala žalobu na EÚ. Malo sa Slovensko radšej podrobiť rozhodnutiu Rady ministrov? Ak nie, čo sa sleduje podaním žaloby?

Ak by sa Slovensko iba bezhlavo podvolilo väčšinovému rozhodnutiu ministrov vnútra, zapáčili by sme sa síce Bruselu, no problém by sa tým nevyriešil. Porušovali by sa práva utečencov, ak ich umiestnia do štátov, v ktorých nechcú bývať. Súčasne by po našej republike pobehovali stovky utečencov, o ktorých by sme prakticky nevedeli vôbec nič. Slovenské úrady by potrebovali dlhší čas na ich identifikáciu. Využili sme tak demokratické právo bezprecedentné rozhodnutie napadnúť na Súdnom dvore v Luxemburgu.

Problém s utečencami nastal, keď Grécko a Taliansko prestali chrániť svoje hranice. Ak by vtedy veľké štáty ako Nemecko, Francúzsko a Veľká Británia zamerali svoju pozornosť na ochranu Schengenu a dosiahnutie dohody s ostatnými členskými krajinami EÚ o vytvorení tzv. hotspotov napríklad v Grécku a Taliansku, dnes by v únii neboli desaťtisíce utečencov, ktorí sa voľne pohybujú po únii, akoby už ani neexistovali schengenské hranice.

Kancelárka Angela Merkelová sa v posledných dňoch rozhodla zmeniť svoj postoj. Začína hovoriť o obmedzení počtu prijatých utečencov na území Nemecka. Volá po dohode medzi štátmi EÚ a dôslednej kontrole jej vonkajších hraníc. Schengenský priestor má prinášať pre európske krajiny najmä výhody, no zároveň je potrebné, aby bol aj dostatočne chránený.

Veľmi smutná udalosť sa nedávno odohrala v Nemecku. Podľa výpovedí viacerých svedkov utečenci, podľa všetkého zo severoafrických a z arabských krajín, mali v Kolíne nad Rýnom, ale aj v iných mestách západnej Európy prepadnúť a znásilniť desiatky žien. Tieto udalosti vyvolali negatívne reakcie verejnosti voči príchodu nových imigrantov. Vládni predstavitelia v Berlíne preto musia dobre zvážiť, či sú schopní integrovať do spoločnosti veľký počet ľudí s odlišnou kultúrou.

Švédsko, Dánsko a Nemecko sa zhodli na tom, že treba zachovať voľný pohyb v schengenskom priestore. Európska komisia však podporila aj dočasne zavedené kontroly Dánska na hranici s Nemeckom. Ako dlho budú trvať dočasne zavedené kontroly v niektorých štátoch únie, aby sa neohrozovala podstata schengenského priestoru? Odpoveď by sme sa mohli dozvedieť v priebehu tohto roka, v ktorom sa očakáva príchod pol druha milióna utečencov.

Ide tu však aj o iný problém: možnosť infiltrácie radikálnych islamistov do davu utečencov. Niekto by mohol namietať, veď tí útočia najmä v krajinách ako Francúzsko, Španielsko či Veľká Británia. Zatiaľ áno, lebo menších štátov sa teroristické útoky dosiaľ nedotkli. Slovensko je členom NATO, podieľa sa na misiách v Afganistane, takže takisto predstavuje nepriateľa pre teroristické organizácie, akými sú Islamský štát či Al-Kajdá.

Takže pre bezpečnosť Slovenska treba okrem prijímania protiteroristických zákonov a starostlivého výberu utečencov, ktorých integráciu sme schopní zvládnuť v budúcnosti, dosiahnuť ešte jednu vec. A to monitorovanie komunikácie na sociálnych sieťach, aby sa včas odhalili sympatie jednotlivca k radikálnej skupine. Následne, aby v rámci platných zákonov, ak bude treba, polícia včas zasiahla.

© Autorské práva vyhradené

20 debata chyba
Viac na túto tému: #utečenci #kvóty pre cudzincov #prerozdelenie utečencov
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy