Osobný bankrot na slovenský spôsob neplní svoju základnú funkciu: zabezpečenie splatenia dlhov tak, aby úpadca mohol zároveň uspokojiť svoje najzákladnejšie materiálne potreby nevyhnutné na prežitie. V procese osobného bankrotu by sa malo prihliadať na záujmy všetkých dotknutých strán, ako aj spoločnosti, ktorá by v konečnom dôsledku niesla náklady bezdomovectva a úplného materiálneho úpadku dlžníka.
Dnešná úprava konkurzu a oddlženia fyzických osôb je z viacerých dôvodov chybná až nebezpečná pre budúci rozvoj Slovenska.
Následky konkurzu
Podľa dnes účinného zákona o konkurze sa do konkurznej podstaty, t. j. majetku podliehajúceho konkurzu, zahŕňa všetok majetok, ktorý by podliehal exekúcii. Zadlžená osoba tak môže prísť o väčšinu svojho majetku vrátane nehnuteľnosti, v ktorej býva. Následky konkurzu sa teda v podstatnej miere nelíšia od následkov exekúcie – z dlžníka sa môže stať v oboch prípadoch bezdomovec.
Druhá fáza osobného bankrotu, tzv. oddlženie, sa začína až po speňažení majetku dlžníka v konkurze. Ak súd schváli úpadcov návrh na oddlženie, nasleduje trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého dlžník spláca svoj dlh sumou do výšky 70 percent ročného príjmu. Po skončení tohto skúšobného obdobia môže dôjsť k oddlženiu, po ktorom sa nesplatené pohľadávky stanú nevymáhateľnými.
Vzhľadom na náročnosť celého procesu sa osobný bankrot v slovenských podmienkach takmer nevyužíva. Počas roka 2014 sa na celom Slovensku podarilo vybaviť iba 91 konaní o oddlžení. Ďalších približne 600 čaká na vybavenie. Počet prebiehajúcich exekúcií presahuje tri milióny. Významnou bariérou využitia konkurzu a oddlženia je aj to, že konkurz je prístupný iba tým dlžníkom, ktorých majetok postačuje na pokrytie pohľadávok proti podstate, t. j. nákladov spojených s organizovaním samotného konkurzu. Najchudobnejší dlžníci preto nikdy nebudú môcť vstúpiť do konkurzu, a tým ani dosiahnuť oddlženie.
Ako riešiť dlhovú pascu
Dnešná úprava konkurzu a oddlženia fyzických osôb je z viacerých dôvodov chybná až nebezpečná pre budúci rozvoj Slovenska. Jedným z následkov nedostupnosti oddlženia je nárast sivej a čiernej ekonomiky. Bez fungujúceho osobného bankrotu reálnymi riešeniami dlhovej pasce ostávajú čierna práca alebo emigrácia. Absencia možnosti nového štartu negatívne ovplyvňuje aj podnikateľské prostredie.
V súvislosti s tým, že sa vláda usiluje riešiť problém hladových dolín, môže byť reforma malého konkurzu pre fyzické osoby prirodzenou súčasťou riešenia. Názor o prospešnosti promptného riešenia insolvencie fyzických osôb zdieľajú aj niektoré medzinárodné organizácie. Vznik efektívneho systému bankrotu fyzických osôb podporujú aj experti Medzinárodného menového fondu.
Príkladov, ktorými by sa slovenskí zákonodarcovia mohli inšpirovať, je dosť. Právo viacerých členských štátov OECD poskytuje špecifickú ochranu trvalého bydliska dlžníka tak počas exekúcie, ako aj v konkurznom konaní. Belgicko a Francúzsko umožňujú vyňatie nehnuteľností, ktoré slúžia ako trvalý pobyt, z exekúcie vedenej proti fyzickej osobe – podnikateľovi v spojitosti s dlhmi súvisiacimi s podnikaním. Vyňatie časti hodnoty nehnuteľnosti slúžiacej ako bydlisko z konkurznej podstaty je možné aj v USA.
Osobný bankrot fyzických osôb v Česku dáva veriteľom na výber dožadovať sa splatenia dlhu speňažením dlžníkovho majetku, alebo splátkovým kalendárom rozvrhnutým najviac na obdobie piatich rokov. Dlžník v úpadku pritom musí splatiť prinajmenšom 30 percent svojich dlhov. Pri výške mesačných splátok sa však prihliada na rodinné pomery úpadcu vrátane počtu vyživovaných detí.
Už včera bolo neskoro
Slovenské zákony regulujúce exekúcie na majetok fyzických osôb a ich prípadný bankrot neposkytujú dostatočnú ochranu ani obydlia, ani príjmov tak, aby nebola ohrozená možnosť uspokojenia najzákladnejších materiálnych potrieb dlžníka a jeho rodiny. Strata domova a nedostatok finančných prostriedkov na pokrytie základných potrieb je pravdepodobným vyústením exekučného konania i malého konkurzu. Zmena tohto stavu postupuje slimačím tempom. Čerstvou novinkou z októbra 2015 je zvýšenie základnej sumy, ktorá musí dlžníkovi ostať pri exekúcii zrážkami zo mzdy. Tá bola doteraz 60 percent sumy životného minima, no od januára 2016 sa zvyšuje na 100 percent. Toto opatrenie je súčasťou balíka zmien, ktorými chce vláda zlepšiť sociálnu a hospodársku situáciu v najmenej rozvinutých okresoch Slovenska.
Nadväzujúcim a podstatne dôležitejším krokom má byť komplexná reforma mechanizmu oddlženia fyzických osôb s dôrazom na ochranu bývania. Túto reformu vláda sľubuje dokončiť do júna 2016. Jedno je isté: už včera bolo neskoro.
Rozšírená verzia článku vychádza na blogu Kritická ekonómia.