Spory Ruska a Ukrajiny pokračujú

Ukrajina a Rusko sa sporia v ekonomickej oblasti. Prvou sférou je vzájomný obchod. Od 1. januára Moskva zakázala dovoz potravín z Ukrajiny. Obchod Ruska s touto krajinou sa začína riadiť takými istými pravidlami ako obchod s Európskou úniou. Prečo?

15.01.2016 09:00
debata (3)

Ukrajina a EÚ, podľa asociačnej dohody, vytvorili zónu voľného obchodu. V minulosti Rusko a Ukrajina vytvárali zónu voľného obchodu spolu s ďalšími krajinami Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), čo sú viaceré nástupnícke štáty bývalého ZSSR.

Koniec zóny voľného obchodu

Formálne to vyzerá takto. Prezident Vladimir Putin podpísal nariadenie, ktoré pozastavilo Dohodu o zóne voľného obchodu SNŠ vo vzťahu k Ukrajine. Znamená to, že tovary dovážané do Ruska z Ukrajiny budú zaťažené tými istými clami ako tovary dovážané z EÚ. Súčasne platia ďalšie ekonomické opatrenia vo vzťahu ku Kyjevu, presnejšie povedané obmedzenie dovozu tovarov z Ukrajiny.

To, čo pre niekoho znamená dodržiavanie medzinárodných dohôd, môže pre iného znamenať ich porušovanie. Nie všetci môžu mať z nedodržiavania pravidiel zisky, niekto bude aj stratový.

Zóna voľného obchodu však nemá nič spoločné so zavedením zákazu dovozu potravín. Na brífingu Ministerstva ekonomického rozvoja Ruskej federácie 1.¤decembra 2015 Alexej Uľukajev zdôraznil, že tieto dve veci sa nedajú porovnávať. Povedal, že „sú to dva úplne rôzne právne segmenty“.

„Potravinové embargo nemá nič spoločné so sankciami proti Ruskej federácii, ku ktorým sa Ukrajina pripojila v auguste tohto roku (2015), a nemá nič spoločné s tým, ako pracujeme v oblasti dohody implementácie zóny voľného obchodu,“ vyhlásil vtedy minister.

Inak povedané, zákaz dovozu potravín do Ruska bol neodvolateľný, relatívna neurčitosť sa týkala len termínu zavedenia. Pozastavenie colného režimu preferencií pre Ukrajinu bolo do polovice decembra minulého roka s otáznikom.

Počas niekoľkých mesiacov Moskva rokovala s Bruselom aj s Kyjevom. Niekoľkokrát sa stretli rezortní ministri a experti. Ich cieľom bolo vypracovať trojstranný dokument, ktorý mal zabezpečiť Rusku to, aby neutrpelo prípadné škody z vytvorenia zóny voľného obchodu medzi Ukrajinou a Ruskom. Nestalo sa tak.

Ukrajinskí ekonómovia si myslia, že prijatie noriem a štandardov EÚ v kombinácii s bezcolným obchodom bude pomáhať získaniu investorov a odovzdaniu popredných technológií ich krajine. Odborníci však zároveň poukazujú na určité riziká, najmä na schopnosť ukrajinských firiem fungovať v situácii vysokej konkurencie na európskom trhu.

Ukrajina vypracovala 50 noriem, ktorými sa zavádzajú európske direktívy pre oblasť technológií, noriem pre potravinárske výrobky a iné pravidlá, ktoré sú základom pre úplnú inštitucionálnu a právnu integráciu Ukrajiny s úniou.

Zóna voľného obchodu s EÚ sa hodnotí pozitívne. Podľa Ministerstva ekonomického rozvoja a obchodu v Kyjeve zrušenie ciel spôsobí, že ukrajinskí exportéri ročne ušetria 487 miliónov eur a európski 391 miliónov. Najväčší úžitok budú mať poľnohospodári (330 miliónov) a spracovatelia potravinárskych výrobkov (53 miliónov).

Dlh za zemný plyn

Druhou oblasťou sporov je dlh Ukrajiny v hodnote 3 miliárd eur za zemný plyn, ktorý jej dodala Ruská federácia. Ministerstvo financií RF v závere minulého roka vyhlásilo, že podá na Ukrajinu žalobu na súde vo Veľkej Británii.

Ministerstvo večer 31. decembra oznámilo, že došlo k defaultu (nesplateniu) euroobligácií. Ukrajina ich mala do 1. januára 2016 zaplatiť v hodnote 3 miliárd dolárov, ktoré umiestnili na írskej burze cenných papierov 20. decembra 2013. Ruské ministerstvo preto požiadalo firmu The Law Debenture Corporation, ktorá je povereným veriteľom, a začalo s krokmi, ktoré predchádzajú žalobe.

Nič nie je stratené. Z vyhlásenia ministerstva vyplýva, že „Rusko má zámer pozorne skúmať akýkoľvek podstatný návrh Ukrajiny“. Predpokladá, že iniciovanie súdneho sporu nevylučuje konštruktívny dialóg s cieľom vyriešiť problematiku dlhu. Moskva v minulosti navrhovala, že na jeden rok odloží splatnosť pôžičky a ponúkla tri splátky po jednej miliarde USD ročne.

Tieto dva obchodné spory Ruska a Ukrajiny nie sú jedinými. To, čo pre niekoho znamená dodržiavanie medzinárodných dohôd, môže pre iného znamenať ich porušovanie. Je dôležité uvedomiť si, že nie všetci môžu mať z nedodržiavania pravidiel zisky, niekto bude aj stratový.

Poznanie ruskej politiky a ekonomiky vo vyspelých krajinách kríva na obe nohy. Priznávajú to viacerí odborníci na stránkach denníka The Washington Post. Napríklad bývalý veľvyslanec USA v Rusku Michael McFaul tvrdí, že kvalita analýz a odborníkov na Euroáziu je v porovnaní so situáciou spred 15 rokov nižšia.

USA budú podľa neho po čase s určitými krokmi súhlasiť, ale nemôžu si dovoliť nezhody z nepochopenia zo zlých informácií. To sa týka aj EÚ, pre ktorú má Ukrajina, ale aj Ruská federáciu určitú váhu v zahraničnom obchode. Zlé informácie a zlá komunikácia v zahraničnom obchode vedú k stratám.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #dovoz #Rusko #Ukrajina