Liberalizácia požiera svoje deti

18.01.2016 08:00

Zlatý vek kapitalizmu, alebo ako ho nazývali Francúzi Trente Glorieuses, t. j. éra slávnych tridsiatich rokov po roku 1945, éra vysokých temp rastu, plnej zamestnanosti, funkčného sociálneho štátu, nízkej miery chudoby a malých nerovností, začiatkom 70. rokov minulého storočia skolabovala. Za jej kolaps niesli zodpovednosť i niektoré nedostatky tohto „riadeného“, resp. demokratického kapitalizmu.

Pomohli nastúpiť thatcherizmu a jeho americkej podobe – reaganomike. Inými slovami, pomohli návratu do obdobia voľného, ničím „nespútaného“ trhu a eufórie z neho, ako sme ju poznali od priemyselnej revolúcie až po Veľkú hospodársku krízu koncom 20. rokov minulého storočia. Jej piliermi v novodobom jazyku sú privatizácia, deregulácia a liberalizácia.

Prečo by európska garnitúra mala podporovať vývoz kapitálu z EÚ do Číny, je pre európskeho voliča ťažko pochopiteľné. A prečo nefinancuje EÚ infraštruktúru z domácich zdrojov, nerozumie ani odborník.

Druhá najväčšia kríza kapitalizmu v rokoch 2008 – 2009 a jej dôsledok známy ako Veľká recesia z eufórie voľného trhu vyliečil všetkých kriticky mysliacich ľudí. Žiaľ, nie politikov. Neprekvapuje to: väčšina z nich je v rukách biznisu, ktorému „nespútaný“ trh vyhovuje. Až do chvíle, keď mu to vyhovovať prestáva. V takých prípadoch žiada štát, aby biznis zachraňoval, alebo mu aspoň poskytoval výhody a úľavy. Štát, resp. politici to radi alebo neradi, z ušľachtilých alebo menej ušľachtilých dôvodov urobia.

Čína neohrozuje iba U.S. Steel

Odborári košického U.S. Steelu sa v novom roku s vedením spoločnosti dohodli na skrátenom pracovnom týždni. Dôvodom je pokles objednávok a zlá situácia na trhu s oceľou. Tá netrápi iba oceliarsky priemysel na Slovensku. Z rozhovoru s Axelom Eggertom, šéfom Euroferu – Európskej asociácie výrobcov ocele, sa dozvedáme, že rovnakým ťažkostiam čelí oceliarstvo v celej EÚ. Nespamätalo sa ešte z nedávnej krízy, jeho produkcia je oproti roku 2007 o 28 percent nižšia a prácu v ňom stratilo takmer 20 percent zamestnancov. Okrem krízy, ako uviedol prezident Euroferu, oceliarov poškodzuje „energetická a klimatická politika EÚ“ a „nekalé obchodné praktiky mimoeurópskych krajín vyrábajúcich oceľ“. Na prvom mieste je takouto krajinou Čína. Jej podiel na svetovom trhu vzrástol z 10 percent pred 10 – 15 rokmi na 50 percent. Európsky oceliarsky priemysel dopláca na nízke ceny čínskej ocele, ktoré ťažia z dotovanej ceny energií, nižšej ceny práce a nemusia zahrnovať náklady na znižovanie emisií CO2 v rozsahu, ako to musia urobiť európski oceliari. Európsky trh je okrem toho najviac otvoreným trhom na svete, oveľa otvorenejším ako trh USA. A neplatí to vonkoncom iba pre trh s oceliarskou produkciou. Eufória z otvárania európskeho trhu napriek tomu pokračuje…

Štatút trhovej ekonomiky

V roku 2016 by mala Čína – 15 rokov po vstupe do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) – získať štatút trhovej ekonomiky. Ak sa tak stane, nielen pre oceliarov, ale aj pre mnohých iných európskych producentov bude oveľa ťažšie presadzovať antidumpingové opatrenia na ochranu trhu. Ak by sa to aj podarilo, antidumpingové prirážky budú musieť byť značne nižšie. Európsky parlament si preto objednal analýzu, či podľa sekcie č. 15 protokolu o prístupe Číny do WTO získa Čína v decembri 2016 tento štatút automaticky. Podľa tejto analýzy to tak nemusí byť. Na druhej strane, niektoré štáty už takýto štatút Číne udelili. Chýbajú medzi nimi EÚ, USA, Kanada, Japonsko, Mexiko a India. Ak aj nebude Čína spĺňať kritériá na udelenie štatútu trhovej ekonomiky, môže sa niektorý z týchto štátov rozhodnúť priznať jej ho napr. z politických dôvodov. Či ho prizná aj EÚ, ešte nevieme.

Americký think-tank Economic Policy Institute odhadol, že uvoľnenie čínskeho dovozu by pre Európu znamenalo stratu 3,5 milióna pracovných príležitostí. EÚ sa však nádeja, že rozhodnutie v prospech Číny by túto druhú najväčšiu ekonomiku primalo podieľať sa na financovaní európskej infraštruktúry a umožnilo európskym korporáciám v Číne viac investovať. Prečo by však európska garnitúra mala podporovať vývoz kapitálu z EÚ do Číny, je pre európskeho voliča ťažko pochopiteľné. Určite to nie je v jeho prvoradom záujme. A prečo nefinancuje EÚ infraštruktúru z domácich zdrojov, príp. využitím i neortodoxných prístupov, nerozumie ani odborník.

Trh pre ľudí alebo ľudia pre trh?

Ak má trh byť sluhom a nie pánom, politika priateľsky naklonená biznisu nebude podnikateľský sektor likvidovať, ale ani mu do nekonečna ustupovať. Udelenie štatútu trhovej ekonomiky Číne sa môže oddialiť, ale nebude sa dať odkladať do nekonečna. Dotovať ceny energií v EÚ by sa krátkodobo mohlo presadiť, prijať však treba opatrenia, ktoré znížia ceny energií dlhodobo. Nech sú tieto opatrenia spočiatku aj investične náročné. Vyhovieť požiadavke Euroferu, aby sa – i keď dočasne – znížili pre oceliarov environmentálne štandardy, si už však planéta Zem nemôže dovoliť. A pretože bezbrehá liberalizácia trhu je súčasťou problému, bude treba hľadať i nové nekonvenčné opatrenia, ako ju „osedlať“.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#ekonomika #kapitalizmus
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku