Závažná a chronická choroba

Výpovede zdravotných sestier sú iba vrcholom ľadovca. Jeho najväčšia časť – závažná a dnes už chronická choroba slovenského zdravotníctva sa skrýva pod jeho povrchom. Táto diagnóza má však svoj pôvod a príčiny. Treba ich začať hľadať v poprevratovej transformácii, ktorú iba eufemisticky možno označiť za nevydarenú.

14.02.2016 17:00
debata (13)

Začali ju prostoduchí reformátori vo viere, že „trh všetko vylieči“ a pokračovali v nej iní s už presne definovateľnými záujmami.

Ešte neprijateľnejšie ako korupcia je, keď sa zdravotníctvo transformuje na odvetvie, ktoré má produkovať zisk. Napriek tomu, že zdravie nie je tovar.

Prví boli presvedčení, že pluralita poisťovní v tejto oblasti umožní súťaž, z ktorej bude profitovať poistenec, že z rovnakého dôvodu treba rozbiť centrálny nákup liekov a že otvorenie zdravotných služieb súkromnému sektoru „rozvíri“ stojacu hladinu postsocialistického zdravotníctva.

Decentralizácia verejného sektora s malými výnimkami zahrnula i decentralizáciu zdravotnej starostlivosti na mestá a obce. Podľa schematických predstáv mala priniesť lepšie uspokojovanie potrieb pacienta. Bolo by to vraj dokonca lacnejšie, zmenšil by sa priestor na korupciu a pod.

Záujmy veľkých reformátorov

Druhá garnitúra reformátorov mala plné ústa ušľachtilých cieľov, ale za nimi už skrývala svoje podnikateľské záujmy. K jej „úspechom“ sa dá započítať transformácia zdravotných poisťovní na akciové, teda obchodné spoločnosti, pre ktorých zisk sa stal ich raison d'être, a nemocníc na akciovky, ale aj prvé „experimentovanie“ s PPP v tomto rezorte, ktoré sa do zdravotníctva, ako ukazujú britské skúsenosti, nehodí.

Prvým z vytriezvení bol pád Družstevnej zdravotnej poisťovne Perspektíva k 1. júlu 1999. Stala sa odstrašujúcou ukážkou „tunelovania“ prostriedkov zdravotného poistenia. Záväzky Perspektívy po vyhlásení likvidácie predstavovali 2,3 miliardy slovenských korún. Musel ich napokon sanovať štát.

Vo vyhlásení hospodárskej politiky pod bodom číslo 19, ktorým sa prvá Dzurindova vláda zaviazala plniť program s MMF, sa uvádzalo: „V roku 2001 vláda schváli návrhy zákonov na centralizáciu základného zdravotného poistenia do jednej poisťovne a na zavedenie systému doplnkového zdravotného poistenia poskytovaného súkromnými poisťovňami.“

Táto formulácia sa však medzi legislatívnymi úlohami v prílohe B k vyhláseniu už nenachádzala. Nepochybne to nebolo nedopatrením. Najväčšej vládnej strane SDKÚ nevyhovovala.

Diagnóza slovenského zdravotníctva je do značnej miery výsledkom uvedených krokov. Ak k tomu priradíme ešte korupciu, toleranciu verejných inštitúcií voči pochybným praktikám – okrem iného i vďaka schopnosti najväčšieho súkromného hráča v zdravotníctve dosadzovať do nich svojich ľudí – je výpočet faktorov takmer úplný. Okrem jedného: nedostatku zdrojov v tomto rezorte.

Rozprávkové zisky nik nevidí?

Ak niekto upozorní na kauzičku Kostka, je to chvályhodné. Prečo mu však iné do neba volajúce čísla nevyrážajú dych? Spoločnosť Svet zdravia v roku 2014 zvýšila zisk o 3 061 (!) percent, akciová spoločnosť Mirak o 482 a ProCare „iba“ o 143 percent.

Ich tržby v rade v tom istom roku narástli o 659, 8 a 26 percent. Prvá zastrešuje rozrastajúcu sa sieť nemocníc už nielen na východnom Slovensku, druhá lekárne pod názvom Dr. Max a tretia rad súkromných polikliník. Všetky tri patria do impéria spoločnosti Penta, ktorá vlastní i sieť laboratórií Alpha medical a zdravotnú poisťovňu Dôvera.

To, že Protimonopolný úrad nezastavil takúto bezprecedentnú vertikálnu integráciu v sektore zdravia, vzbudzuje nové podozrenia. Uvidíme, ako bude Európsky súdny dvor reagovať na podanie Lekárskeho odborového združenia, ktoré namieta porušenie článkov 101 a 102 Zmluvy o fungovaní EÚ pri krížovom vlastníctve zdravotnej poisťovne a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Ešte neprijateľnejšie ako korupcia je, keď sa zdravotníctvo transformuje na odvetvie, ktoré má produkovať zisk. Napriek tomu, že zdravie nie je tovar. Spoločnosť Penta Investments Limited je nepochybne schopným podnikateľom.

Môže byť lepší biznis, ako využívať „isté“ verejné zdroje a mať istého klienta, teda pacienta? Zisk Dôvery za roky 2009 až 2013 podľa Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR dosiahol 619 miliónov eur. Podľa LOZ zisk súkromných zdravotných poisťovní za roky 2011 až 2013 sa vyšplhal na 212,7 milióna a v roku 2014 iba na 12,8 milióna eur.

Zrejme časť zisku sa podarilo najväčšej z nich, aby to nebilo do očí, účtovnícky skryť. Nadlimitné výkony, ktoré poisťovne uznali, ale neuhradili poskytovateľom, predstavujú za toto obdobie 210,3 milióna eur. Poskytovatelia majú teda len dve možnosti: odmietnuť zdravotnú starostlivosť alebo sa dostať do straty.

Ešte poburujúcejšie je, že pre nedostatok prostriedkov, a možno nielen preto, mestá a kraje predávajú alebo dávajú do dlhodobého prenájmu mestské a krajské nemocnice. Nedostatok prostriedkov v zdravotníctve sa tak dostáva do iného, ešte nebezpečnejšieho svetla. Možno nie je iba vyjadrením nedostatku verejných zdrojov, ale môže byť za ním i cielený zámer.

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba
Viac na túto tému: #korupcia #zdravotníctvo #výpovede sestier