Posledná šanca pre Hollanda

Prezident François Hollande vymenoval nových členov francúzskej vlády, ktorá by mala zrejme vydržať až do prezidentských volieb v roku 2017. Doterajší šéf diplomacie Laurent Fabius sa stane predsedom Ústavnej rady, na jeho stoličku si sadol  Jean-Marc Ayrault, premiér do roku 2013. Hollande zároveň znovu prijal do vlády tých zelených, ktorí mu zostali verní.

16.02.2016 09:00
debata (1)

Čo sa stalo, že prezident pristúpil k takým zmenám? Jeden dôvod môžeme nájsť vo výsledkoch regionálnych volieb vlani v decembri, keď sa v prvom kole potvrdila sila Národného frontu. Ešte nikdy v histórii toľko francúzskych občanov nevolilo zástupcov strany Marine Le¤Penovej. Takýto signál predstavuje veľkú výstrahu pre celú spoločnosť.

Prijať populistické opatrenia alebo treba zachovať ideály a princípy, ako sú solidarita, rovnosť a otvorenosť?

Politológovia označujú túto voľbu za protest, keďže po druhom kole z krajnej pravice v žiadnom regióne už nik nevyhral. Treba však dodať, že rétorika Národného frontu nikdy nenašla medzi ľuďmi toľko pozitívnych ohlasov.

Útoky v Paríži, migrantská kríza v Európe, problémy v eurozóne, stagnujúca ekonomika… No ponúka sa ako hlavný dôvod tento: Socialisti či sociálni liberáli takmer po štyroch rokoch pri moci nenašli nástroj na to, ako sa vysporiadať s vysokou nezamestnanosťou, ktorá dnes trápi vo Francúzsku oficiálne vyše 3,5 milióna obyvateľov.

Neoficiálne čísla hovoria dokonca o šiestich miliónoch. To je približný počet hlasov, ktoré získal vo voľbách Národný front. Ide najmú o tých, ktorí buď vôbec nepracujú, robia na dohodu iba niekoľko hodín týždenne, alebo za dobrovoľnícke aktivity dostávajú na ruku smiešnu sumu.

O tejto poslednej kategórii nezamestnaných médiá často nepíšu. Začiatkom roka však Hollande čelil ostrej kritike, keď vyhlásil, že jeho vláda v rámci boja proti nezamestnanosti vytvorí pol milióna stáží na školách.

Prezident sa verejne bránil pred podozreniami, že by sa pokúšal o štatistickú manipuláciu či politickú kalkuláciu. Je pravda, že vzdelávanie je základným kľúčom v boji proti nezamestnanosti, ale ponúknuť takéto riešenie len rok a pol pred koncom svojho mandátu, a nie na začiatku v roku 2012, žiaľ, nezvyšuje dôve­ryhodnosť.

Je nepochybne správne, keď štát prechádzajúci v ekonomike krízovým obdobím, investoval do vzdelávania. No pre voličov to v tomto prípade vyzerá, akoby politici myslia len na budúce voľby. A to nás vedie k tretiemu možnému dôvodu najnovšej zmeny vo vláde.

Po novembrových útokoch v Paríži mal Hollande mimoriadny prejav pred parlamentom, aby prezentoval pred zjednotenými zástupcami celej krajiny, ako bude Francúzsko reagovať na série útokov proti svojim občanom.

Okrem zákonov o skonsolidovaní domácich informačných služieb, ktoré už boli v procese vydania a navrhovali určité obmedzenia osobných slobôd a ochrany osobných údajov občanov (aj iné členské štáty EÚ pripravili podobné opatrenia), Hollande vyhlásil, že presadí, aby sa do ústavy vložila strata občianstva pre tých, ktorí vykonajú väčšie zločiny, ako napríklad teroristické útoky. To vyvolalo také napätie vo vláde, až sa ministerka spravodlivosti vzdala v januári mandátu.

Christiane Taubirová dobrovoľne odišla z vlády podľa svojich slov pre závažný politický nesúlad, aby uchránila svoje hodnoty a hodnoty, ktoré podľa nej patria ľavici. Ale ktorým teroristom by prekážalo, keby prišli o francúzske občianstvo po teroristickom útoku, ktorý by spôsobili?

Väčšina Francúzov súhlasí, že ide len o symbol, na ktorom už roky trvá krajná pravica. Mali sa v Európe prijať mimoriadne populistické opatrenia, alebo treba zachovať ideály a princípy, ako sú solidarita, rovnosť a otvorenosť k druhému? To je asi otázka pre všetkých.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Francúzsko #Francois Hollande