Predpokladalo sa len jedno percento. Národná mena stratila za posledné dva roky dve tretiny svojej hodnoty voči voľne vymeniteľným menám.
Aj tohto roku sa predpokladá dvojciferná inflácia. Deficit verejných financií sa predpokladá 3,7 percenta. Pritom miestni ekonómovia hovoria, že aj to je ilúzia. V nedohľadne sú ďalšie pôžičky medzinárodných finančných inštitúcií a splácanie tých súčasných bude problém pri poklese kurzu národnej meny.
V tomto roku by mala Ukrajina zaplatiť zahraničným subjektom 5,7 miliardy dolárov. O vyše trojmiliardový úverov sa bude sporiť s Ruskom, ktoré jej požičalo na nákup zemného plynu.
Stratili ruské trhy
Ukrajina a Európska únia si navzájom otvorili svoje trhy. Neprinieslo to však očakávaný výsledok. Dovoz zahraničných tovarov na Ukrajinu mierne prevyšuje vývoz jej výrobkov do EÚ. Kyjev pritom stratil najväčší trh pre vývoz svojej produkcie – Ruskú federáciu.
Prečo asociácia ukrajinskej ekonomiky do zóny voľného obchodu s úniou nepriniesla želaný efekt? Už na začiatku revolučných udalostí v Kyjeve niekoľkí odborníci upozorňovali na kvóty, ktoré existujú v medzinárodnom obchode EÚ. Iní diskutujúci to vtedy zahovorili ideologickými floskulami.
Úzke finančno-priemyselné skupiny, ktoré kontrolujú politické strany, sa často snažia robiť iba pre vlastný úžitok, a nie pre spokojnosť všetkých obyvateľov.
Ukazuje sa, že floskuly zostali floskulami, no realita je iná. Reči sa vedú a chlieb sa je. Klub agrárneho podnikania nedávno konštatoval, že za poldruha mesiaca tohto roku ukrajinské podniky vyčerpali ročné bezcolné kvóty na dodávky kukurice, hroznovej a jablčnej šťavy a medu do EÚ. Za mesiac vyčerpali kvótu na dodávku kuracieho mäsa.
Tento rok bude komplikovaný aj pre existenciu výrobných podnikov. Nevieme, či tie vo východnej časti krajiny vôbec existujú. Mnohé nevydržali ozbrojený konflikt. Tie fungujúce budú mať problémy s financovaním. Úrokové miery komerčných úverov dosahujú tak ako inflácia dvojciferné hodnoty. Banky nie vždy budú schopné dosiahnuť reprodukciu.
Podľa medzinárodnej ratingovej agentúry Moody's to povedie k tomu, že sa bude zväčšovať veľkosť nesplatených úverov a kvalita hospodárenia finančných ústavov sa zhorší. Komerčné banky a podniky sa nevyhnú reštrukturalizácii. Tá môže mať rôzne formy, od reorganizácie, teda záchrany zdravej časti podnikov až po ich úplnú likvidáciu.
Tri centrá moci
Na stave ekonomiky a riadenia štátu sa podpisuje aj to, že existujú tri centrá moci, ktoré nie vždy vedia koordinovať svoje kroky: prezident, vláda a parlament. Na ich fungovanie majú vplyv finančno-priemyselné skupiny blízke členom vlády, poslancom alebo prezidentovi.
V štátoch strednej a východnej Európy zostáva problém tzv. postsovietskeho myslenia a rozhodovania. Obyvatelia, no aj manažéri žijú v tom, že nemusia rozhodovať oni sami, ale že rozhodne niekto iný. Očakáva sa vertikálne riadenie, teda že „dole“ sa musí očakávať, čo rozhodnú „hore“.
Kedysi to boli predstavitelia jednej strany, momentálne lídri finančno-priemyselných skupín, ktorí kontrolujú rozličné politické strany. Úzke skupiny mocných sa však často snažia robiť iba pre vlastný úžitok, a nie pre spokojnosť všetkých obyvateľov.
O tom, že medzi týmito skupinami nie je všetko v poriadku, sa dozvedáme aj z konfliktov, ktoré vedie premiér Arsenij Jaceňuk s prezidentom Petrom Porošenkom. Komentátori nemeckej rozhlasovej stanice Deutsche Welle trvrdia, že ak by sa konflikt prehlboval, mohol by prerásť do predčasných parlamentných volieb.
Prevrat oligarchov?
Niektoré pesimistické prognózy hovorili o tom, že samotná Jaceňukova vláda môže podať demisiu. Možno si ju želal prezident, ale nepriali si ju oligarchovia. Skupiny jednotlivých poslancov alebo straníckych frakcií blízkych podnikateľom Rinatovi Achmetovi, Igorovi Kolomojskému a Dmitrijovi Firtašovi rozhodli o ďalšej existencii vlády.
Na Ukrajine sa občas zveličuje a miestni komentátori túto situáciu prirovnávajú k prevratu oligarchov. Tí s väčším majetkom a menšou mocou sa vzopreli tomu najmocnejšiemu oligarchovi – Porošenkovi. Bohatí podnikatelia sú pánmi ukrajinskej ekonomiky a politiky. Jeden z nich riadi štát.
Aj pre nášho východného suseda platí to isté ako pre všetky štáty, ktoré mali socialistický spoločenský systém. Len občania vlastnej krajiny môžu urobiť niečo preto, aby sa pomery zmenili. Nebude to trvať niekoľko rokov, ale desaťročí. Počas nich bude musieť dôjsť ku korekcii nielen hospodárskej, ale i zahraničnej politiky. Iba Ukrajinci môžu urobiť niečo pre to, aby ich krajina zažívala poslednú recesiu a posledné ekonomické dno.