Neoliberálna sociálna atomizácia

Pre parlamentné voľby na Slovensku sú príznačné dve veci: výrazný posun doprava a úplná fragmentácia pravicových hlasov.

12.03.2016 09:00
debata (48)

Podobné trendy možno pozorovať aj v iných európskych krajinách, no na Slovensku nadobudli silnejšie kontúry. Má to korene v sociálnej atomizácii a fetišizácii súťaže, ktorú priniesol neoliberalizmus.

Podfinancovanie verejného sektora je jednou z charakteris­tických čŕt neoliberálnych politík. Protestujúci učitelia a zdravotné sestry predostreli túto otázku na stôl, keď požadovali vyššie platy. Dokonca aj konzervatívno-liberálne médiá, ktorým sa zvyčajne protivia odborové zväzy a štrajky, prejavili s nimi sympatie.

Protimoslimská kampaň Smeru

Tieto médiá ani pravicové strany neuznali, že vyššie mzdy a lepšie služby v školstve a zdravotníctve si vyžadujú vyššie štátne príjmy a vyššie dane. Západné štandardné školstvo nie je možné pri neštandardných daniach. Hoci vláda Smeru do určitej miery upravila výšku daní zavedených pravicovými vládami (napr. rovnú daň), nezašla dosť ďaleko. Bola by napríklad potrebná oveľa vyššia daň z príjmu pre osoby s vyššími zárobkami, ako aj z príjmu právnických osôb.

Prioritou by malo byť zlepšovanie verejných služieb, školstva a zdravotníctva, ale to si vyžaduje zvýšenie daňových príjmov.

Protesty zastihli vládu nepripravenú. Namiesto zdôrazňovania sociálnych otázok týkajúcich sa živobytia Smer zameral volebnú kampaň na prezentovanie protiutečeneckých tém a masívnych protimoslimských postojov. Jeho protimoslimská kampaň siahala oveľa ďalej ako postoje, ktoré zaujali napríklad kresťanskodemo­kratickí politici v Rakúsku a Nemecku. Volebný výsledok Smeru by mal byť výstrahou pre sociálnodemokra­tické strany v Európe, ktoré láka orbánovská cesta. Smer udal predvolebnej kampani tón. Jeho názory na utečencov legitimizovali xenofóbne postoje. Uľahčil tým prácu extrémnym pravicovým stranám. Nešlo však o jediné pravicové témy predvolebnej kampane.

Menej explicitným spôsobom sa mnohé strany zmieňovali o „rodine“. Strana podnikateľa Borisa Kollára sa dokonca prezentuje ako „Sme rodina“. Hoci samotný Kollár nežije práve v tradičnom manželstve, jednoznačne tlmočil silné patriarchálne vzťahy. Okrem ultranacionalizmu je náboženská, protifeministická pravica ďalším prejavom extrémnych pravicových prúdov. Takmer úplná absencia žien v kampani ukazuje, nakoľko prítomné je na Slovensku konzervatívne zmýšľanie, pokiaľ ide o rodové otázky.

Zneužité hodnoty národ a rodina

Zdôrazňovaním tradičných hodnôt ako „národ“ a „rodina“ extrémne pravicové zoskupenia naznačujú, že dokážu zabezpečiť ochranu v časoch sociálnej a politickej neistoty. Pokúšajú sa obchádzať sociálne a ekonomické dôvody sociálnej neistoty: nízke mzdy, neisté zamestnanie, vysokú nezamestnanosť a masovú emigráciu.

Namiesto toho prezentujú pocity nadradenosti voči iným (napriklad utečencom a Rómom). Poskytujú falošný prísľub silného spoločenstva v nemilosrdnom konkurenčnom boji. Fašistická ĽSNS i obe pravicové zoskupenia, ktoré sa prezentujú ako „nestrany“ a vedú ich bohatí podnikatelia (Matovičovo OĽaNO a Kollárova strana Sme rodina) získali veľmi silnú podporu medzi mladými voličmi.

Situácia bola podobná v posledných parlamentných voľbách v Poľsku. Tam výskum ukázal, že internacionalizácia súťaže a sociálno-darvinistické postoje sú medzi mladými rozšírené. Ide o generáciu socializovanú neoliberálnym kapitalizmom.

Úplne roztrieštená pravica

Sociálna atomizácia a fragmentácia, ktoré priniesol neoliberalizmus, sa prejavili v roztrieštení straníckeho systému, na Slovensku najmä politickej pravice. Pravicové strany nie sú schopné spojiť svoje záujmy. Väčšina z nich v parlamente sú voľné kluby zoskupené okolo jedného či dvoch lídrov. Počas posledného volebného obdobia mnohí pravicoví poslanci prestúpili z jednej strany do druhej.

Kým niektoré pravicové zoskupenia a strany (SaS, Most-Híd) majú čitateľný program, iné sú nielen organizačne, ale aj programovo roztrúsené. Líder SaS Richard Sulík chce priviesť to množstvo pravicových zoskupení do koalície. Vzhľadom na pokročilú fragmentáciu, ako aj na minulé konflikty medzi nimi, sa dá ťažko predstaviť, ako by ich koalícia fungovala. Pravdepodobne by neúmyselne mohla vytvoriť priestor na ďalší rast extrémnej pravice.

Boj proti nárastu nacionalistickej a fašistickej pravice si vyžaduje pozitívnu agendu, ktorá by obnovila sociálnu súdržnosť a vytvorila väčšie sociálne istoty. V záujme zníženia zraniteľnosti voči kríze by bolo potrebné potlačiť nadmerné spoliehanie sa na určité priemyselné sektory, najmä na automobilový. Treba podporiť iniciatívy na posilnenie rozvoja chudobných regiónov, ktoré sú zatiaľ v zárodku.

Prioritou by malo byť zlepšovanie verejných služieb, školstva a zdravotníctva, ale to si vyžaduje zvýšenie daňových príjmov. Tieto zámery nie sú krátkodobé. Politické vyhliadky na kroky týmto smerom nie sú príliš žiarivé. Volebné výsledky by však mohli priniesť určitú kritickú sebareflexiu a prehodnocovanie.

© Autorské práva vyhradené

48 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovensko #parlamentné voľby #neoliberalizmus