Kultúra až po diaľniciach?

V roku 2002 došlo v rámci decentralizácie slovenskej štátnej správy aj na kultúru. Drvivá väčšina dovtedy štátnych a krajských organizácií zmenila zriaďovateľa - stal sa ním vyšší územný celok. Okrem divadiel sa to týkalo aj múzeí a galérií. Zástupcovia mnohých inštitúcií výrazne protestovali, pretože poznali regionálne politické pomery a ich limitovaný vzťah ku kultúre.

15.03.2016 15:00
debata (3)

Upozorňovali sme reformných politikov prvej Dzurindovej vlády, že štát svoju kultúrnu politiku nebude vedieť presadzovať iba finančnými či legislatívnymi nástrojmi. Tie totiž vždy nezaručia ideovú hodnotu toho, čo v kultúre vzniká. Samozrejme, štát v tomto prípade nie je jediný či najlepší arbiter, lenže u nás sú kultúrne povedomie a kultúrne potreby obyvateľstva také nízke, že je v spoločnom záujme, aby sa neponechali samy na seba.

Žiaľ, oprávnenosť našich obáv sa po štrnástich rokoch potvrdila. V kultúrnych inštitúciách nastal regres. Okrem formálneho pozitíva, že viaceré opravili svoje pamiatkovo chránené budovy, im chýba odborné vedenie a rozvoj kádrov. Eurofondy sa čerpajú minimálne, rozpočty sú iba núdzové. Inštitúcie si medziregionálne nekonkurujú, ale ani nespolupracujú s víziou spoločných náročnejších titulov.

Ešte aj EHMK Košice 2013 pozvoľna začína byť len karikatúrou udržateľnosti, ku ktorej sme sa zaviazali. Je cenné, že popri zaužívaných značkách vzniká paralelná štruktúra manažérsky schopnejších kultúrnych centier. Tie však nemajú zbierky, ich činnosť je širokospektrálna, čiže nedochádza k špecializácii.

SaS sa vo volebnom programe venuje kultúre v predposlednej kapitole a pod gesciou tlmočníčky a prekladateľky Renáty Kaščákovej sľubuje okrem iného zrušenie Fondu na podporu umenia, ktorý od tohto roku v nezávislých rukách koordinuje celoštátnu grantovú podporu v oblasti kultúry. Chce financie delegovať priamo na samosprávy. Ide o veľmi nebezpečný nápad. Samosprávy síce ku koncovému odberateľovi majú bližšie, ale nástroje na posúdenie kvality a nadregionálneho významu majú v porovnaní s centrálnym fondom značne obmedzené.

Možnože SaS za ideálny považuje americký model mnohozdrojového financovania kultúry, v ktorej dôležitú rolu hrajú mecéni na miestnej úrovni. Lenže tento model má za sebou úplne iný vývoj, trval stovky rokov, bol súčasťou emancipácie USA a závisel od generácií priemyselníkov a patriotov. Pre nás v dnešnej situácii nemá význam vrátiť sa do 18. storočia a zažívať celý tento vývoj odznova. Musíme nájsť iný spôsob, ktorý by zodpovedal nášmu vývoju po roku 1918 a súčasnému stavu vecí.

Výsledky parlamentných volieb ukázali, že si už ďalej nemôžeme dovoliť ignorovať delegovanie kultúry a vzdelávania do regiónov. Práve neprítomnosť kultúry, ktorá by pomáhala chápať zložitosť dnešného dynamického sveta a našu pozíciu v ňom, zapríčinila príchod extrémistov do parlamentu. Rovnako fatálne podcenenie kultúry a vzdelávania v regiónoch spôsobilo, že prvovoliči z veľkej miery volili neonacistov. Zdá sa, že slovenská politická reprezentácia, v inom značne reformná, stále verí, že kultúra je naďalej v akomsi kvázileninskom zmysle len nadstavbou spoločnosti: najprv musíme mať zabezpečené cesty (SaS) a až potom budeme investovať do kultúry. Pritom opak je pravdou. Iba sústavné rozmýšľanie, kritické prehodnocovanie reality a našich možností, snaha pochopiť našu súčasnosť cez umenie a dejiny vedú k zodpovednému spoločenstvu.

Keď najprv postavíme cesty a až potom sa sústredíme na kvalitnú kultúru a vzdelanie, tak jediné, čo sa stane, bude, že nám po tých cestách budú šikovní odborníci utekať do zahraničia. A do parlamentu bude po nich prúdiť čoraz viac legitímne zvolených extrémistov

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #eurofondy #kultúra #múzeá #galérie #divadlá #EHMK Košice 201