V predvolebnej kampani sa voliči dozvedali, že HDP utešene rastie, Slovensko sa dostáva opäť na čelo peletónu. Učitelia a sestričky v štrajku prepočuli sľuby o svetlom zajtrajšku. Mládež bez práce a bytov snívala o cudzine. Pacienti, čakajúci od štvrtej ráno na poradie u lekára, nedovideli na predvolebné bilbordy.
Voliť neprišli dve pätiny oprávnených občanov. Zvyšok voličov ošúchané strany bez pulzu vyradil z hry. Nečakane získali hlasy strany bez členov i strana pre zábavu. Nanovo zabodoval obdiv k násiliu. Rozdrapení hrubokrkí mládenci sa hlásia ku kresťanskému bohu, k národu a k nenávisti. Vzývajú boha, akého nepozná Písmo, pápež František ani odkaz humanistu Antona Srholca. Podporujú ich niektorí katolícki kňazi aj mlčanie biskupov.
Predvolebné návrhy na znižovanie daní z príjmu, zrušenie sociálnych dávok a poskytovanie jedného teplého jedla denne nezamestnaným, aby prekonali lenivosť, patria do minulých storočí.
Mládenci chcú napraviť svet, hoci nepoznajú ani dejepis zo základnej školy. Chvályhodne odmietajú rozkrádanie štátu i beztrestnosť zlodejov. Nečítajú ústavu ani zákony. Tvrdia, že „cigánski paraziti dostávajú od štátu všetko zadarmo“, čo je hlúposť. Slovenské zákony sa vzťahujú na občanov bez ohľadu na pohlavie, jazyk, vieru, príslušnosť k národnosti či etnickej skupine. Založiť svoj program na hrubej neznalosti či poruche vedomia a získať státisíce podporovateľov je nebezpečný úkaz.
V našom parlamente sme už mali numerológov, ezoterikov, opilcov, hlupákov, externistov, násilníkov, inkvizítorov, tankistu i majiteľa korzičky plnej dukátov. Parlament musí, žiaľ, prežiť aj rasistov a poslancov s poruchami vedomia. Mal by tiež podporiť funkčnú vládu. Nemusí byť ani ľavá, ani pravá, musí však prejaviť zmysel pre pud sebazáchovy. V posledných voľbách vykročila len časť voličov do prázdna. Po budúcich tam už môžeme spadnúť všetci. Vládnu koalíciu by mal spájať jednoduchý program.
Po prvé: účinný boj proti korupcii a rozkrádaniu štátneho majetku a potrestanie vinníkov. Vrátane personálnych opatrení, aby sme sa dostali na úroveň Česka či Rumunska. Po druhé: úsilie o zlepšenie funkčnosti Európskej únie, podpora medzinárodnej spolupráce a dobrých vzťahov krajín EÚ. Zachovať si zdržanlivosť v migrantskej kríze, prispieť k riešeniu jej príčin.
Po tretie: obmedzenie rastu sociálnych nerovností a prijímanie zákonov pri širokom súhlase poslancov. Na Slovensku sme vytvorili podmienky na rýchle zbohatnutie úzkej vrstvy ľudí, ktoré nemajú obdobu v Európe (zrušenie dane z dividend, zrušenie dane z dedičstva, zrušenie progresívneho zdanenia príjmov atď.). Vládnuci politici sa inšpirovali dôchodkovou reformou z čias Pinochetovej diktatúry v Čile, sprivatizovali využívanie prostriedkov všeobecného zdravotného poistenia, obmedzovali príjmy štátu – hoci sa stačilo pozrieť do Viedne, Kodane či Berlína, ako funguje slušný štát.
Predvolebné návrhy na ďalšie znižovanie daní z príjmu, zrušenie sociálnych dávok a poskytovanie jedného teplého jedla denne nezamestnaným, aby prekonali lenivosť, patria do minulých storočí. Štát musí podporiť rozvojové programy zaostávajúcich regiónov, vylúčených komunít, výchovu a vzdelávanie ľudí.
Lakmusovým papierikom úprimnosti zámerov koaličnej vlády by malo byť zrušenie Mečiarových amnestií. Právo musí slúžiť spravodlivosti. Pravdepodobne nikto z vyjednávačov vládnej koalície na takýto návrh ani nepomyslel.