Exekučná amnestia

Jedným z veľkých prekvapení parlamentných volieb bol výsledok hnutia Sme rodina - Boris Kollár. Medzi programovými prioritami tohto hnutia zastáva prominentné postavenie odpustenie úrokov z dlhov, čo Kollár vágne nazýva exekučná amnestia. O detailoch návrhu sa veľa nedozvieme. Na základe verejne dostupných programových materiálov dlžníci by mali naďalej mať povinnosť splatiť istinu úverov, ale „so zvyškom im pomôže štát“. Detaily tejto pomoci však vo volebnom programe hnutia neboli špecifikované, až na poznámku, že takéto opatrenie sa realizovalo aj v Chorvátsku a Slovinsku.

30.03.2016 15:00
debata (6)

Pri odvolávke na Chorvátsko a Slovinsko malo Kollárovo hnutie zrejme na mysli odpustenie záväzkov fyzických osôb na základe špeciálneho vládneho programu, ktorý obe krajiny prijali v roku 2015. V oboch prípadoch však išlo o výnimočné opatrenie, zamerané na limitovaný okruh dlžníkov a veriteľov.

Chorvátsky a slovinský príklad

O sprístupnenie rýchleho finančného reštartu pre tých najviac odkázaných sa ako prví pokúsili Chorváti. Vláda v Záhrebe docielila, že niektoré banky, mestské podniky a telefónni operátori odpustili dlhy nemajetným klientom, u ktorých by vymáhanie trvalo beztak roky. Je však dôležité zdôrazniť, že takýto postup neprikazoval zákon. Odpustenie dlhov sa uskutočnilo na základe zmluvy medzi konkrétnymi veriteľmi a štátom a následnej žiadosti dlžníka. Odpustenie podlžností bolo prípustné iba v prípade ľudí bez majetku odkázaných na sociálnu pomoc alebo domácností s veľmi nízkym mesačným príjmom. Ten v prípade samostatne žijúcich osôb mohol byť maximálne 2 500 kún (332 eur) mesačne. V prípade dlžníkov žijúcich vo viacčlenných domácnostiach mesačný príjem domácnosti nemohol presiahnuť 1 250 kún (166 eur) na jednu osobu. Dlh sa odpúšťal, iba ak neprevyšoval 35-tisíc kún aj s úrokmi (4 650 eur).

Namiesto dočasných nesystémových programov na odbremenenie dlžníkov by sa vláda mala skôr zamerať na reformy, ktoré sa už osvedčili v zahraničí.

Slovinská vláda sa rozhodla nasledovať chorvátsky príklad v lete 2015. Podobne ako u ich susedov išlo o opatrenie zamerané na tých najslabších, a odpustenie dlhov sa realizovalo na základe dobrovoľne daného súhlasu veriteľa. Zatiaľ čo v Chorvátsku došlo k zastaveniu exekúcií a k odpísaniu dlhov v zhruba 30-tisíc prípadoch, v Slovinsku šancu na reštart využilo 3 600 osôb. Pôvodne však vlády oboch štátov čakali podstatne vyšší záujem. Nesplnené očakávania zrejme súviseli aj s tým, že toto výnimočné a dočasné opatrenie mohli domácnosti využiť iba v spojitosti s dlhšie neúspešne vymáhanými podlžnosťami, ktoré vznikli v časovo ohraničenom období. V prípade Chorvátska išlo o záväzky vzniknuté do 30. septembra 2014, zatiaľ čo v prípade Slovinska o dlhy, ktoré vznikli do konca roku 2013.

Exekučná amnestia na chorvátsky a slovinský spôsob je vzdialená od myšlienky, ktorú, zdá sa, nadhodilo hnutie Sme rodina vo svojej kampani. V prípade týchto štátov nešlo o plošné odpúšťanie dlhov alebo ich časti, ale o cielenú a prísne obmedzenú intervenciu v prospech sociálne najviac odkázaných občanov, a iba pokiaľ išlo o dlhy voči vybraným veriteľom, ktorí s odpustením aj súhlasili. To však neznamená, že nová vláda si nemôže zobrať ponaučenie z procesov prebiehajúcich v okolitých štátoch alebo z volebného úspechu Kollárovho hnutia, ktorý dosiahlo aj vďaka presadzovaniu exekučnej amnestie.

Šanca na nový štart

Postavenie dlžníkov je v slovenskom práve relatívne slabé. Je potrebné najmä vyriešiť nedostupnosť oddlženia v procese tzv. malého bankrotu. Bankrot fyzických osôb v podobe, v akej existuje dnes, neposkytuje reálnu šancu na nový štart pre beznádejne zadlžené domácnosti.

Ďalšou oblasťou, ktorá si zaslúži zvláštnu pozornosť zákonodarcov, je spôsob prideľovania exekúcií. Dodnes platí, že o osobe exekútora rozhoduje oprávnený, čím vzniká priestor pre nadštandardné vzťahy exekútora a veriteľa na úkor dlžníka. Náhodné elektronické prideľovanie exekučných spisov jednotlivým exekučným úradom, ktoré by riešilo tento problém, sa dodnes nepresadilo. Tieto postupy sú úspešne aplikované po celej Európe vrátane našich najbližších susedov z visegrádskej štvorky. Osvedčili sa ako dlhodobé inštitucionálne riešenia problémov zadlžených domácností. Namiesto dočasných nesystémových programov na odbremenenie dlžníkov by sa vláda mala skôr zamerať na tieto, v zahraničí osvedčené, reformy.

Zaujímavou dohrou snahy o odpúšťanie dlhov v Chorvátsku bolo prijatie nového zákona o bankrote fyzických osôb, ktorý vstúpil do účinnosti začiatkom roka 2016. Aj tento príklad ukazuje, že ad hoc riešenia, ku ktorým sa vlády uchyľujú, ak je najhoršie, nestačia. Môžu byť dokonca škodlivé, minimálne tým, že odpútavajú pozornosť od systémových krokov, ktoré by viedli k dlhodobej zmene v postavení dlžníkov. Neostáva nič iné, iba dúfať, že po upadnutí povolebných emócií ostane dosť priestoru aj na uskutočnenie zmysluplných reforiem v prospech ľudí v dlhovej pasci.

Rozšírená verzia článku vychádza na blogu Kritická ekonómia.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #Boris Kollár