V krajine, ktorá zažila za posledné roky viaceré teroristické útoky a ktorú o niekoľko týždňov čaká mimoriadne dôležité referendum. Briti v ňom budú rozhodovať, či zostanú v Európskej únii, alebo z nej odídu.
Euroskeptici a tí druhí
Britská spoločnosť je už mesiace rozdelená na dva takmer rovnako veľké tábory eurooptimistov a euroskeptikov. Každou novou správou, že Islamský štát pripravil o život ďalšieho Európana, sa však tábor tých druhých rozširuje. Na Britov neplatí, že premiér David Cameron momentálne chodí po krajine a hovorí o ekonomických výhodách zotrvania v únii.
Áno, Briti by prišli o veľa, ak by sa od spoločného bloku odtrhli. Čo však ich trápi viac ako to, či krajina bude musieť nanovo vyjednať obchodné zmluvy s Európou, je bezpečnosť.
Únia síce nemá jednotnú a plne funkčnú spravodajskú službu, no má od roku 1999 Europol, Európsky policajný úrad.
Je pre Britov z bezpečnostného hľadiska lepšie zostať v únii alebo z nej odísť? Verejnoprávna televízia BBC prišla pred niekoľkými dňami s analýzou, ktorá na to hľadala odpoveď. Spojené kráľovstvo má v tomto smere vyostrené názory.
Na jednej strane, stoja odborníci, ktorí tvrdia, že politika otvorených dverí, keď krajina prijíma ročne státisíce migrantov z celého sveta, neumožňuje ich dostatočnú kontrolu. Práve to podľa nich môže aj v Británii zopakovať udalosti z novembra 2015 v Paríži.
Na druhej strane, však množstvo expertov proklamuje, že ostrovná krajina je súčasťou európskeho systému výmeny informácií s vlastným strážením hraníc, čo zabezpečuje lepšiu kontrolu ako kdekoľvek inde v Európe. Briti si totiž v rámci členstva v únii vybojovali okrem iného výnimku, že nie sú súčasťou schengenského priestoru.
Podľa BBC ostrovná krajina, ktorá nie je súčasťou schengenského priestoru, sťažuje vstup potenciálnym strojcom útokov. Faktom však ostáva, že nedostatočné hraničné kontroly, ktoré nevyžadujú európske cestovné pasy od všetkých, tieto výhody úplne stierajú.
Partnerstvo piatich očí
Parížske krvavé útoky z novembra minulého roka prinútili úniu, aby zlepšila výmenu informácií o cestujúcich v lietadlách, a takisto, aby sa zlepšila európska spravodajská služba. Výmena informácií medzi spravodajskými službami naprieč Európou sa však nateraz zdá stále nedostatočná, a to napriek proklamovaných sľubom o jej zlepšení.
Tajné služby narábajú s vysoko citlivými správami, ktoré si vymieňajú krajiny medzi sebou. Je však nevyhnutné dodať, že sa to nedá aplikovať na všetkých 28 členov EÚ. Napríklad v prípade Británie najväčším partnerom v rámci výmeny informácií spravodajských služieb nie je žiaden z členských štátov únie. Ide o USA a o tri ďalšie anglicky hovoriace krajiny: Kanadu, Austráliu a Nový Zéland.
Briti to nazývajú „partnerstvom piatich očí“. Existujú pritom len priame dohody medzi jednotlivými štátmi. Výmena informácií tak nie je závislá od členstva v EÚ. Legitímna otázka znie: Ako ovplyvní systém výmeny informácií prípadný Brexit?
BBC vo svojej analýze uvádza názory odborníkov, ktorí tvrdia, že nijako výrazne. Citujú Richarda Dearlova, šéfa britskej tajnej služby MI-6. Podľa neho Spojené kráľovstvo v rámci systému výmeny informácií a bezpečnosti poskytuje únii viac, ako dostáva naspäť. Inými slovami, EÚ je v tomto smere viac závislá od Britov ako Briti od nej. Únia síce nemá jednotnú a plne funkčnú spravodajskú službu, no má od roku 1999 Europol – Európsky policajný úrad.
Obmedzia počty migrantov
Veľký pokrok sa dosiahol ešte v roku 2005 prijatím tzv. Prumskej dohody, ktorou 14 krajín deklarovalo výmenu informácií o DNA a odtlačkoch prstov na identifikáciu zahraničných kriminálnikov pri riešení závažných zločinov. Londýn podpísal túto dohodu až vlani v decembri, krátko po útokoch v Paríži.
Aj keď Briti odmietajú byť súčasťou Schengenu, doteraz sa na jeho informačný servis do veľkej miery spoliehali. V rámci neho totiž funguje európsky zatýkací rozkaz, vďaka ktorému justičné orgány členských štátov môžu zadržať osoby na území členských krajín a následne ich vydať do žiadajúceho štátu na trestné stíhanie, výkon uloženého trestu alebo ochranného opatrenia.
V praxi ide o zrýchlenie celého procesu. Minulý rok sa tento mechanizmus využil aj v prípade dvoch britských islamských extrémistov, Trevora Brooksa a Simona Keelera, z Maďarska do Británie. V roku 2005 bol zase Hussain Osman, atentátnik, ktorý zaútočil na londýnske metro, vydaný Británii z Talianska.
Ani po Brexite by sa však spolupráca s členskými štátmi EÚ v rámci bezpečnosti nemala narušiť. Cameronovi preto pri presviedčaní Britov o hlasovaní za zotrvanie krajiny v únii zostalo v tomto smere v rukách jediné eso: nedávno vybojoval v Bruseli, aby do krajiny už neprichádzalo toľko migrantov ako dosiaľ.