Napriek tomu však po rozpade vládnej koalície Jaceňuk pod tlakom koaličných partnerov, ale aj zahraničných spojencov ukrajinskej vlády, najmä USA a EÚ, odstúpil, čím uvoľnil cestu k formovaniu nového kabinetu.
Nominácia Hrojsmana znamená faktické posilnenie mocenského vplyvu Petra Porošenka. Hrojsman patrí do okruhu jeho blízkych spolupracovníkov.
Nominácia Hrojsmana znamená faktické posilnenie mocenského vplyvu Petra Porošenka. Hrojsman patrí do okruhu jeho blízkych spolupracovníkov, pôsobil ako primátor mesta Vynnica, kde sa nachádza aj najväčšia továreň na výrobu cukroviniek, patriaca do Porošenkovho koncernu Roshen.
Druhý koaličný partner, Ľudový front vedený Jaceňukom, stratil prakticky všetky významnejšie pozície vo vláde a musí sa uspokojiť s pozíciou predsedu parlamentu.
Hrojsman je považovaný za schopného administrátora, do celoštátnej politiky sa však dostal až vo februári 2014, keď sa zrejme z Porošenkovej iniciatívy stal prvým vicepremiérom vo vláde, ktorá sa ujala moci po Euromajdane.
Hoci obom najsilnejším stranám vládnej koalície sa (aspoň zatiaľ) podarilo vyhnúť predčasným parlamentným voľbám, po ktorých by zrejme vytvorenie vládnej koalície bolo ešte ťažšie ako v súčasnosti, nová vláda nebude mať jednoduchú situáciu.
Vzhľadom na odchod najvýznamnejších nominantov Arsenija Jaceňuka, vrátane zahraničných expertov, ktorí na krátky čas získali pozície ministrov, prakticky výlučná zodpovednosť za vládnutie spadá na proprezidentský Blok Petra Porošenka.
Vratkú pozíciu nového kabinetu potvrdzuje skutočnosť, že sa mu podarilo získať dôveru až na tretí raz. Do opozície definitívne prešli tri bývalé koaličné strany. Hoci v prípade Svojpomoci na čele s primátorom Ľvova Andrijom Sadovým možno očakávať podporu vlády v niektorých otázkach, napr. v oblasti zahraničnej politiky, radikáli Oleha Ľjaška a Baťkivščyna expremiérky Julie Tymošenkovej stavili na radikalizáciu spoločnosti. Okrem Baťkviščyny získava popularitu aj Opozičný blok, zložený z niekdajších členov Strany regiónov zvrhnutého prezidenta Viktora Janukovyča.
Nástup novej vlády by však prakticky nebol možný bez podpory členov frakcií strán Vidrodžennia (Obrodenie) a Vôle ľudu, takisto zložených z bývalých „regionálov“ a časti „nezávislých poslancov“ z jednomandátových volebných obvodov.
Práve tieto frakcie vo februári podporili aj zotrvanie Jaceňukovej vlády. Naopak, voči Hrojsmanovi sa výrazne vymedzila proreformne orientovaná časť Porošenkovho bloku, v ktorom pôsobia aktivisti Euromajdanu , reprezentovaná novinárom Mustafom Najemom a Serhijom Leščenkom.
Hrojsman správne pomenoval hlavné nebezpečenstvá, ktorými sú korupcia, neefektívne vládnutie a populizmus, horšie ako „nepriateľ, ktorý sa dnes nachádza na východnej Ukrajine“. Jeho vláda je fakticky výsledkom oligarchického konsenzu.
Za svoju podporu vďačí volebnému zákonu z Janukovyčovej éry a pravidlám pre zostavovanie vládnej koalície, podľa ktorých väčšinu tvoria jednotliví poslanci a nie poslanecké kluby, ktorých sú členmi. Nová vláda teda bude mať značne zviazané ruky.
Popri vnútropolitických výzvach ju bude čakať zrejme aj nové kolo negociácií o spôsobe realizácie ustanovené asociačnej dohody s EÚ vzhľadom na výsledok holandského referenda.