Rýchlostná ruleta s diaľnicami v Turci

Posudzovať prioritu rýchlostnej cesty R3 tak, že ju porovnávame s inou, v prospech ktorej dvadsať rokov nebudú pozitívne ekonomické argumenty, je kontraproduktívne. Iste, každý by chcel mať diaľnicu čo najbližšie, ale treba sa k tomu postaviť rozvážne a používať odborné argumenty.

22.04.2016 15:00
debata (5)

Až na základe ekonomických priorít by sa malo rozhodovať, kde sa má budovať, čo a dokedy ešte počká, aby sa neopakovala situácia so základným európskym koridorom E50 pod Strečnom. Môže byť zaujímavé robiť z diaľnic ruskú ruletu a po virtuálnej diskusii politicky odstreliť ekonomicky a ekologicky výhodnejšiu R3, ale pozrime sa na to radšej triezvo.

Existuje sedem príčin, ktoré hovoria v prospech rýchlostnej cesty R3 cez Turiec. Tamojšia cesta prvej triedy sa stala hlavným európskym koridorom, teda prioritou nielen Slovenska, ale aj EÚ, už v roku 2014. Ide súčasne aj o prioritu Slovenskej obchodnej a  priemyselnej komory Žilinského kraja a regionálnych priemyselných komôr z Katovíc, Krakova, Ostravy, zo Zlínskeho kraja, Slovensko-kórejského hospodárskeho výboru atď.

Tretí dôvod: treba riešiť betónovú cestu medzi Príbovcami a  Turčianskymi Teplicami. Navyše, stavia sa tunel Višňové do Martina a následne na tejto rýchlostnej ceste o 30 percent stúpne intenzita dopravy na Balkán. Trasa obsluhuje existujúci priemysel, urbanizáciu, kúpele a rozvíjajúce sa priemyselné zóny. Neohrozuje národné parky ani Naturu 2000.

V Martine sa spájajú logisticky ideálne dva európske koridory sever-juh z Katovíc a Ostravy a z Krakova a Oravy „Via Balt – Orient“, ktoré nadväzujú na najpriemyselnejšie centrá Európy a našej republiky. Žiadna iná trasa sever-juh na Slovensku okrem D4 nekumuluje toľko pozitívnych dopravných multiplikačných efektov ako R3 od Martina.

V sieti transeurópskych dopravných koridorov TEN-T sa špecifikujú dva druhy koridorov. Prioritnými pre EÚ i Slovensko sú hlavné – základné európske koridory (Core Corridor). Napríklad do hlavného koridoru patrí D1, D3, R3 od Martina cez Kremnicu, Zvolen do Budapešti a R6.

Existuje sedem príčin, ktoré hovoria v prospech rýchlostnej cesty R3 cez Turiec. Tamojšia cesta prvej triedy sa stala hlavným európskym koridorom, teda prioritou nielen Slovenska, ale aj EÚ, už v roku 2014.

Rýchlostná cesta R3 spĺňa aj ďalšie podmienky na to, aby sa mohla posudzovať ako priorita: intenzita dopravy v Martine dosahuje 20-tisíc áut denne, v Rakove 17-tisíc a v Turčianskych Tepliciach 10-tisíc. A to sú kritériá na financovanie stavby cesty. Na celom úseku Martin – Turčianske Teplice nie je potrebný tunel, a teda ani vysoké finančné náklady. Uvedomia si toto všetko aj na ministerstve dopravy?

A či škodí ekonomicky, keď verejná správa nepočúva podnikateľov? Samozrejme. Nepočúvali nás v rokoch 2001 až 2011, keď podnikatelia vyzývali na pokračovanie výstavby tunela Višňové. Výsledok? Výstavba reálne pokračovala až v roku 2015 a teraz nám padajú skaly na hlavy v Strečnianskej úžine na hlavnom európskom koridore od Martina a Ružomberka, kde denne prechádza 30-tisíc áut!

Nepočúvali nás ani od roku 2000, keď sme tvrdili, že treba prioritne pokračovať v budovaní hlavného európskeho koridoru Zwardon – Svrčinovec – Čadca. Výsledkom je dopravný kolaps v tomto okresnom meste. Poľskí ministerskí úradníci počúvali našich kolegov a už sa tri roky končí 40 kilometrov hotovej diaľnice z Varšavy a Katovíc do Bratislavy značkou „do 7,5 tony“ na slovenskej hranici.

My nie sme proti rýchlostnej ceste z Ružomberka, ale ekonomickí inžinieri a dopravní urbanisti urobili analýzy. A tie jasne hovoria, že najprv treba postaviť D1, D3, D4, R3, R7, R2, R6, R4 a potom sa uvidí, či bude treba štvorprúdovú cestu hnať cez národný park s deväťkilometrovým tunelom. Najbližších 15 rokov by to bolo ekonomické a ekologické barbarstvo!

Potrebnejší pre Slovensko je deväťkilometrový tunel pri Bratislave pod Malými Karpatmi. Tam stačí rozšíriť cestu na tretí, stúpajúci pruh na obiehanie cez národný park. Treba sa vrátiť k variantu R3 napojiť cez Turček na Banskú Bystricu a krajské mesto bude mať napojenie aj na D3, D1 a R3. To by bolo ekologické riešenie.

Prioritne by sa mal začať stavať úsek Martin – Rakovo najneskôr v roku 2018 v plnom profile, lebo je najlepšie pripravený. Potom Rakovo – Mošovce – Turčianske Teplice – polovičný profil v trase súčasnej cesty 1/65. Bolo by neekonomické rekonštruovať tzv. betónku, keď medzi Rakovom a Mošovcami je rýchlostná cesta R3 projektovaná tri metre vedľa, súbežne so súčasnou hradskou. Pre daňovníkov je ekonomickejšie postaviť hneď R3 v telese súčasnej cesty alebo vyhodiť peniaze na rekonštrukciu „betónky“ a potom aj R3? Tak by si podnikateľ uvažovať dovoliť nemohol!

V roku 2018 by sa mala začať výstavba úseku R3 Nižná – Tvrdošín. Sme znepokojení pomalou prípravou projektov a tempom výstavby tejto rýchlostnej cesty v úseku Martin – Turčianske Teplice – Kremnica, ktorá nezodpovedá jej pozícii v dopravnom systéme Slovenska.

Regionálne komory krajín visegrádskej štvorky pozitívne hodnotia prácu slovenských vlád v súvislosti s výstavbou diaľnic za posledných päť rokov. Na Slovensku si podobné tempo výstavby už pamätáme, ale skončilo sa v roku 1998. Novému ministrovi treba držať palce, aby rozhodoval ekonomicky a efektívne.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #rýchlostná cesta #R3