Ako na priemysel nenávisti

Hnedé košele v parlamente naštartovali mediálnu pozornosť nasmerovanú na protifašistické aktivity. Všeobecné výzvy, morálne apely, internetové petície, ale ani handrkovanie sa o dĺžke návštev bývalého nacistického tábora smrti Auschwitz-Birkenau nie sú najlepšou reakciou. Napokon, podobné to bolo po posledných voľbách do samosprávnych krajov v srdci SNP a výsledkom sú mandáty extrémistov v parlamente.

27.04.2016 09:00
debata (12)

Ak si odmyslíme politické súboje o to, kto ponúkne lepšie, rýchlejšie a atraktívnejšie riešenia, musíme sa sústrediť na to, čo sa od týchto aktivít vlastne očakáva. Hádky o tom, kto skôr prišiel s myšlienkou návštev koncentračného tábora, sú zástupnou témou. Rovnako ako to, či by žiaci základných a stredných škôl mali navštevovať tábory v Poľsku, prípadne by mali absolvovať trasu, v ktorej sú stopy smutnej histórie. Napríklad popradskú elektráreň, kde ľudáci sústreďovali deportovaných Židov, tamojšiu železničnú stanicu, ďalej Kľak a vápenku v Nemeckej, Múzeum SNP v Banskej Bystrici, masové hroby v Kremničke, Múzeum holokaustu v bývalom tábore v Seredi…

Prístup k extrémizmu nie je súbojom dobra so zlom. Treba ho vnímať ako konflikt historickej pamäte s reálnymi nástrahami modernej doby.

Zrejme nik nepochybuje o tom, že na Slovensku by nebol problém zostaviť hneď niekoľko trás, na ktorých by sa študentom prezentovali reálne dôsledky šialenej ideológie. Prinajmenšom preto, aby vedeli, čo sa skrýva za myšlienkami o nadradenosti človeka a „čistej“ rase, za xenofóbnymi poznámkami, dvojzmyselnosťou a zlomyseľnosťou z toho vyplývajúcou. Veď mladého človeka najlepšie osloví bezprostredná história s autentickým prostredím.

Témou dňa preto nemôže byť počet návštev pamätných a pietnych miest. Musíme sa sústrediť na nástrahy i hrozby priemyslu nenávisti, ktorý predstavuje internet, sociálne siete, trolovia, ktorí šíria choré myšlienky z presvedčenia. Práve to dnes predstavuje najväčšiu informačnú platformu, ktorá dáva život extrémistickým myšlienkam, nenávisti, podnecovaniu k tomu, čo nemá mať miesto v jazyku ani činoch slušných ľudí.

Na Slovensku sa postupne udomácnili nielen fašistické časopisy, webové stránky a elektronické periodiká, ale aj súkromný rozhlas a nedávno dokonca internetová televízia. Práve ľudia v ich zákulisí nám dávajú dôvod na zodpovednú reakciu.

Prístup k extrémizmu nie je súbojom dobra so zlom. Treba ho vnímať ako konflikt historickej pamäte s reálnymi nástrahami modernej doby. V súčasnej, nazvime to on-line dobe, je dôležitá sila rozpoznať informácie podľa vierohodnosti a objektivity, na čo je dôležitý všeobecný prehľad a mediálna gramotnosť. Zamykanie webových stránok a zákaz uverejňovania videí na sociálnych sieťach nie sú riešením. Takéto opatrenia v skutočnosti iba znásobujú falošnú atraktivitu urážlivého obsahu.

Mali by sme sa omnoho viac sústrediť na podporu výučby mediálnej gramotnosti, ktorá jediná môže pomôcť mladým ľuďom v tom, aby dokázali filtrovať informácie, vnímali silu mediálneho posolstva a vlastnými vedomosťami dokázali brzdiť nekontrolovateľný rozvoj priemyslu nenávisti.

Koľkým statusom na sociálnych sieťach z dielne prívržencov hnedých košieľ sa už aj s konkrétnymi výsledkami zaoberala polícia a súdy! A napriek tomu, že niektoré myšlienky či postoje šírené internetom už boli potrestané, akosi to ďalších v poradí neodradilo. Skôr naopak, vyburcovalo a idú ďalej.

Niet pochýb o tom, že koncentračné tábory boli fabriky smrti a patria do neslávnej minulosti. Ak v dnešných časoch zlyháme v systematickej práci, vo vzdelávaní a výchove tak v dejepise, ako aj v mediálnej gramotnosti, virtuálne problémy sa môžu veľmi ľahko dostať do reálneho života. Zatiaľ iba presakujú…

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #extrémizmus #koncentračné tábory