Grécko na východ od našich hraníc?

Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov 10. septembra 2015 prijalo rezolúciu o princípoch reštrukturalizácie štátneho dlhu, respektíve o procedúre štátneho bankrotu. Podľa nej by štát mohol vyhlásiť riadený štátny bankrot, ktorý by umožnil dlžníckemu štátu realizovať svoju predstavu udržateľných politík, navrhovať reštrukturalizáciu dlhu a dodržalo by sa i ďalších osem princípov reštrukturalizácie, napríklad rovnaké zaobchádzanie, dobrá viera a podobne.

09.05.2016 09:00
debata (3)

Prijatie rezolúcie bolo víťazstvom 136 prevažne rozvojových krajín. Nepodporili ju iba hlavné veriteľské štáty: USA, Veľká Británia a Nemecko, ako ani Japonsko a Kanada, ktoré hlasovali proti. Dokopy sa 41 štátov vrátane Európskej únie zdržalo hlasovania.

Washingtonský konsenzus…

Grécko do poslednej chvíle presviedčalo EÚ, aby rezolúciu podporila, no neuspelo. Rozhodnutie OSN je žiaľ nezáväzné. No je politickým signálom, že chudobnej a zadlženej časti sveta dochádza trpezlivosť…

Nemala by Ukrajina namiesto toho, aby sa nechala Západom vyzbrojovať a zvyšovať neudržateľný dlh, radšej rozmýšľať úplne inak?

Za rezolúciu hlasovala aj Ukrajina, ktorej zahraničný dlh ku koncu roku podľa projekcií Medzinárodného menového fondu by mal dosiahnuť 147,7 percenta jej HDP. Jedenásteho marca 2015 MMF schválil Kyjevu pôžičku pod značkou EFF (Extended Fund Facility) vo výške 17,5 miliardy amerických dolárov.

Aby ju Rada riaditeľov fondu schválila, musela sa ukrajinská vláda Memorandom o ekonomickej a finančnej politike zaviazať, že bude plniť program zahrnujúci podmienky pôžičky. Čerpanie jednotlivých tzv. tranží sa podmieňuje plnením týchto kritérií podľa dopredu dohodnutého harmonogramu.

Napriek tomu, že MMF aspoň čiastočne revidoval svoju politiku pri poskytovaní úverov, programy, ktoré sú nútené vlády s ním uzavrieť, sa zakladajú na tých istých princípoch, ako ich v roku 1989 formuloval vtedajší hlavný ekonóm a viceprezident Svetovej banky John Williamson.

Tieto princípy vychádzajúce z neoliberálnej ideológie dostali názov Washingtonský konsenzus. V redukovanej podobe zahrnujú zásady liberalizácie, deregulácie, pri­vatizácie a finančnú disciplínu, pre zadlžené štáty i tzv. austerity policy, resp. politiku rozpočtových škrtov.

… a jeho advokáti

Advokáti týchto reforiem sú presvedčení, že reformy vychádzajúce z týchto princípov sú nevyhnutné, že neexistuje iné riešenie, teda žiadna iná alternatíva, že ich odporcovia sú spiatočníci, konzervatívci a pod. Podľa nich cena nerobenia takýchto reforiem pre ľudí je väčšia ako cena, ktorú musia dočasne zaplatiť. Chce to iba odvahu reformátorov.

Takúto odvahu reprezentujú dvaja zo stredoeurópskych reformátorov: Poliak Leszek Balcerowicz, ktorý získal skoro svetovú reputáciu, a Slovák Ivan Mikloš. Mali by ju využiť i pri poskytovaní rád novej vláde Volodymyra Hrojsmana v Kyjeve.

Obaja už plnia poslanie „garantov“ reformných návrhov, ktoré prvý z nich presadzoval v Poľsku v 90. rokoch a druhý z dvojice v rokoch 2002 až 2008 a čiastočne i predtým na Slovensku. Či ich ukrajinskej vláde odporučili predstavitelia MMF, alebo niektoré zo západných vlád, nemuselo by hrať žiadnu úlohu. Lenže…

Lenže v prípade Grécka i Ukrajiny všetko nasvedčuje tomu, že ekonomické reformy ordinované podľa starých receptov môžu už aj tak spoločnosť, ktorá je takmer na dne, úplne rozvrátiť. Že by EÚ napriek tomu presadzovala nezmenenú terapiu?

Zdá sa, že áno. Podľa eurokomisára pre európsku susedskú politiku a rozširovanie únie Johannesa Hahna musí nová vládna moc na Ukrajine pokračovať v spolupráci s MMF a Ukrajinci musia dostať signál, že „vládna moc je oddaná myšlienke skutočných reforiem“.

Kým je ešte čas

Môžeme kritizovať výsledok referenda o asociačnej dohode EÚ s Ukrajinou v Holandsku. No jedným dychom bezvýhradne podporovať ekonomický program MMF pre Ukrajinu (niektoré prvky v ňom majú opodstatnenie) a ignorovať, že jeho výsledky – analogicky ako v Grécku – povedú iba k ďalšiemu zadlžovaniu a sociálnej degradácii v tomto štáte, je ďalším zo zlyhaní EÚ.

Toto zlyhanie nevykompenzuje ani návrh Európskej komisie predložiť návrh na bezvízové cestovanie Ukrajincov do EÚ. Jean-Claude Juncker to v marci prezidentovi Petrovi Porošenkovi prisľúbil. Aké neočakávané dôsledky to môže mať pre úniu, do akej miery to Ukrajine pomôže, dnes nevieme odhadnúť.

Pred rokom Mikloš v rozhovore pre istý slovenský denník hodnotil ako pokrok to, že sa Ukrajina v roku 2015 rozhodla zvýšiť výdavky na obranu z menej ako jedného percenta HDP na päť percent. Pred vypuknutím gréckej krízy vládne výdavky na obranu dosahovali až 10 percent HDP.

Nemala by Ukrajina namiesto toho, aby sa nechala Západom vyzbrojovať a zvyšovať už i tak neudržateľný dlh, radšej rozmýšľať úplne inak? Keď bolo Rusko po páde dočasnej vlády v roku 1918 na pokraji hospodárskeho, sociálneho a vojenského krachu, uzavrelo potupný Brest-litovský mier.

Pre Ukrajinu by mier natoľko potupný nemusel byť. Umožnil by jej však, aby sa nadýchla a riešila by kľúčové otázky svojho prežitia.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Grécko #bankrot #reštrukturalizácia #Ukrajina #štátny dlh
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy