Emeritný spolok zasahuje

Spolok slovenských spisovateľov (SSS) zverejnil vo svojom časopise Literárny týždenník číslo 17 – 18/2016 Komuniké zo zasadnutia Rady SSS, v ktorom sa ohradil proti tomu, že žiadneho "oficiálneho zástupcu“ SSS nepozvali na nedávny 23. medzinárodný knižný veľtrh v Budapešti, kde malo Slovensko pozíciu čestného hosťa.

11.05.2016 09:00
debata (2)

Toto vyhlásenie nie je ojedinelé, zapadá do celého radu podobných hlasov z prostredia SSS, ktoré ukazujú na to, v akej hlbokej kultúrno-spoločenskej dezorientácii tento spolok prežíva.

Známejší členovia SSS sú už pár rokov po svojom tvorivom zenite, o väčšine mien členov spolku však netušia nič čitatelia, kvalitnejší vydavatelia, ba dokonca ani najzorientovanejší literárni kritici.

Literárne informačné centrum (LIC) v spolupráci s celým radom ďalších štátnych a najmä neštátnych organizácií zo Slovenska a Maďarska pripravilo na tomto veľtrhu desiatky prezentácií preložených knižných titulov, besied s medzinárodným obsadením aj iných kultúrnych akcií.

Neuspokojení funkcionári

Spolok, pripravený v každom momente vyslať na akúkoľvek akciu vo svete tesilových reprezentantov našej národnej kultúry, zostal neuspokojený. Rozhodol sa preto nahlas a pobúrene protestovať. Neprekáža mu, že sa dožaduje oficiálneho pozvania na knižný veľtrh – teda akciu určenú vydavateľom, kníhkupcom, spisovateľom, prekladateľom a čitateľom, nie funkcionárom podenkových spolkov.

Nejde o ojedinelý útok SSS na Literárne informačné centrum. Napríklad, istá členka spolku a zaslúžilá funkcionárka bola nedávno nespokojná s tým, že ju akosi málo prekladajú a vysielajú do zahraničia. Žiadala za to na stránkach Literárneho týždenníka odvolať nielen riaditeľku LIC, ale čuduj sa svete, aj samotného ministra kultúry!

Tento prípad uvádzam len ako ukážku toho, že táto organizácia a jej členovia stratili zmysel pre sebareflexiu a elementárnu mieru. Ďalej sa vedeniu Spolku slovenských spisovateľov zdá, že azda najhorší literárny časopis na Slovensku Literárny týždenník dostal akosi málo peňazí od Fondu na podporu umenia.

Peniaze na čudné akcie

Nebudem sa fondu zastávať, veď jeho azda najväčšie a celkom čerstvé faux pas je spojené práve so SSS: Jedna z komisií fondu, kde z piatich členov boli štyria členmi tohto spolku (!), pridelila SSS veľmi štedré finančné prostriedky na podivné akcie, napríklad na jednu s názvom Kongres slovenských spisovateľov.

Celkom charakteristické je, že SSS sa špecializuje najmä na ten typ literárnych podujatí, ktorých výsledkom nie je literatúra, teda napísaný text, uprednostňuje "voľné“ spoločenské podujatia, kde sa členovia spolku môžu pri čaši vína prezentovať ako významné osobnosti, dejatelia slovenskej kultúry.

Naopak, štandardným krokom tohto fondu, resp. jednej z jeho komisií, bolo zastavenie poskytovania dotácií z verejných zdrojov istému časopisu Kultúra, dlhodobo, verejne a nehanebne propagujúcemu nielen jednotlivých exponentov fašistického Slovenského štátu, ale v poslednom období aj kotlebovských neonacistov.

Prečo o tom píšem v súvislosti so SSS? Šéfredaktor Kultúry Teodor Križka je aj členom predstavenstva SSS, kde sedí spolu s viacerými známymi milovníkmi viac či menej zašlých čias. To je tá kvalita, tá reprezentatívnosť slovenskej literatúry, ktorú spolok reálne ponúka.

Naozaj najstaršia organizácia

Darmo Spolok slovenských spisovateľov argumentuje tým, že je najväčšou spisovateľskou organizáciou, v umení je vždy podstatná kvalita, ktorá v tejto organizácii jednoducho chýba. Známejší členovia sú už pár rokov po svojom tvorivom zenite, o väčšine mien členov spolku však netušia nič čitatelia, kvalitnejší vydavatelia, ba dokonca ani najzorientovanejší literárni kritici.

Spolok o sebe hovorí ako o najstaršej spisovateľskej organizácii. To platí, aj keď nie v historickom zmysle slova (kontinuita medzi medzivojnovým a dnešným SSS neexistuje, je to rovnaké zavádzanie, ako keď o sebe súčasná Slovenská národná strana vyhlasuje, že je najstaršou slovenskou politickou stranou).

Spolok slovenských spisovateľov je však naozaj najstaršou spisovateľskou organizáciou. Priemerný vek užšieho vedenia SSS je vyše sedemdesiat rokov, priemerný vek členstva sa k tomuto číslu približuje.

Ide o spolok spisovateľských dôchodcov, ktorí sa nie tvorbou, ale metódami hrubého mocensko-ideologického nátlaku usilujú odrezať si čo najväčší kus koláča z verejných prostriedkov vyčlenených na kultúru. Nechcú však za ne ani tak "robiť literatúru“, skôr len bezbolestne emeritne "reprezentovať“.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Spolok slovenských spisovateľov