Talianska dúhová revolúcia

Rok 2016 sa nepochybne zapíše do novodobej histórie Talianska. V krajine, ktorú máme zafixovanú ako tradične konzervatívnu, minulý týždeň dolná komora parlamentu schválila zákon o registrovaných partnerstvách osôb rovnakého pohlavia.

19.05.2016 09:00
debata (90)

Nadviazala tak na kladné hlasovanie senátu z februára tohto roku a tak vlastne celý proces schvaľovania doviedla do víťazného konca. Zákon síce ešte musí podpísať prezident Sergio Mattarella, podľa jeho slov to však bude už len formalita. Taliansko sa tak stane posledným „západným“ štátom, v ktorom sa zavedie táto antidiskriminačná legislatíva.

Renzi ale nie je amatér a vie, že značne oklieštený zákon je stále lepší ako žiadny a zároveň nedráždi cirkevné kruhy.

Je síce pravda, že sa nakoniec prijala akási oklieštená forma zákona (najprv v nej boli aj adopcie detí, potom adopcie detí z predchádzajúceho vzťahu partnera a napokon z nej adopcie zmizli úplne), no aj tak je nová legislatíva v talianskom právnom kontexte revolučnou novinkou. Jej prijatie urýchlil i súhlasný verdikt súdu v Štrasburgu, na ktorý sa pred časom obrátili tri páry rovnakého pohlavia s tým, že Taliansko porušuje ich právo uzavrieť partnerstvo.

Prijatie zákona o civilných zväzkoch (taký je doslovný názov) sľúbil ešte pred voľbami taliansky ľavicový politik a súčasný premiér Matteo Renzi.

Celý proces však vôbec nebol priamočiary, práve naopak, vyvolával turbulentné reakcie v jeho Demokratickej strane, ako i v radoch jeho konzervatívneho koaličného partnera – Novej centristickej pravice Angelina Alfana. Paradoxne práve konzervatívci využili zákon vo svoj prospech. Ako vysvetlili svojim voličom a sympatizantom, keby neboli vo vláde oni, tak sa prijme oveľa liberálnejšia forma partnerstiev, ktoré by boli na rovnakej úrovni s heterosexuálnymi manželstvami s právami na adopciu detí.

Pravda je však taká, že alfanovci sa v rebríčkoch popularity objavujú za bránami parlamentu a keďže premiér spojil hlasovanie o zákone aj s hlasovaním o vyslovení dôvery vláde, nemohli riskovať stratu vládnych kresiel a zdvihli ruku „za“.

Väčšina poslancov Berlusconiho strany Forza Italia, strana Talianski bratia a kompletne celá Liga severu hlasovali proti. Ligisti dokonca vyzvali svojich primátorov, aby normu bojkotovali a odmietli uzatvárať partnerstvá. Apolitické Hnutie piatich hviezd sa ukázalo opäť ako nestabilné – keďže nechcelo podporiť vládu, obetovalo zákon a zdržalo sa hlasovania. Aj keď jeho predstavitelia to hodnotili tak, že sa neprijali žiadne pozmeňovacie návrhy, pravda bude zrejme inde – v snahe uštedriť Renzimu ranu.

Hoci sa katolícka cirkev do celej záležitosti oficiálne nemiešala a do boja vysielala rôzne spriatelené konzervatívne hnutia, napríklad Iniciatíva Family day a iné, zákon určite naštrbil imidž Talianska ako tradične konzervatívnej krajiny. Prítomnosť Vatikánu a jeho politickej moci na Apeninskom polostrove sa doteraz vždy chápala ako najväčšia prekážka proliberálnej či antidiskriminačnej politiky Talianska. Ani Renziho vyjadrenie, že prisahal na ústavu, a nie na evanjelium, sa nestretlo práve s najväčšími sympatiami Vatikánu.

Niektorí talianski komen­tátori však predpokladajú, že cirkev sa pod vedením pápeža Františka rozhodla pre „politiku nezasahovania“, hoci ďalší zasa upozorňujú na ticho pred možnou búrkou. Renzi ale nie je amatér a vie, že značne oklieštený zákon je stále lepší ako žiadny a zároveň nedráždi cirkevné kruhy, ako to bolo v prípade pôvodne navrhovanej normy. Navyše premiér si politicky a mediálne s obľubou zgustne najmä na zákonoch, ktoré mu prinášajú popularitu. Aj registrované partnerstvá v ostatných prieskumoch verejnej mienky podporili až traja zo štyroch opýtaných Talianov. A to už o niečom svedčí.

© Autorské práva vyhradené

90 debata chyba
Viac na túto tému: #Taliansko #registrované partnerstvá