Je po voľbách. Zvykneme si?

S rastúcim odstupom od parlamentných volieb akoby sa rozbúrená politická hladina Slovenska začínala upokojovať. Premiér Robert Fico i predseda Národnej rady Andrej Danko sa po akútnych operačných zákrokoch postupne vracajú k plnohodnotnému výkonu moci a vyvíjajú enormnú snahu, aby upokojili emóciami rozčerenú verejnú mienku a zastabilizovali svoju politickú moc „historického kompromisu“.

30.05.2016 09:00
debata (5)

Roztrieštená opozícia sa pokúsila ešte zažať iskierku nádeje na povolebný zvrat údajnými dôveryhodnými informáciami „z útrob“ Smeru o Ficovom úmysle stiahnuť sa zo zdravotných dôvodov z politického výslnia. Ale sám premiér ju napriek rekon­valescencii rázne zhasol.

Voliči by sa najťažšie zmierovali s tým, ak by sa po nedávnych voľbách nič nezmenilo na doterajšej oligarchizácii moci, na korupčných praktikách a klientelizme.

Opozičná SaS tým zabila dve muchy jednou ranou. Jej bruselský líder Richard Sulík sa zbavil konkurenčných ambícií vnútri strany a zároveň si dezinformačným testom overil, v akej pooperačnej kondícii je jeho úhlavný koaličný protivník. Tento test tlejúcej opozičnej nádeje na prípadnú zmenu mocenskej konfigurácie sa zatiaľ neskončil pre Sulíka pozitívne.

Odkaz od Fica bol jednoznačný: „Nerobte si falošné nádeje, som po bežnej generálke, zdravotné problémy ma z kresla premiéra nezosadia. Tento dezinformačný blud je dôsledkom užívania „koksu“ v SaS.

Od prvého júna začínam fungovať naplno.“ Až čas, intenzita stresovej záťaže a napätia vnútri vlastnej strany, zložitej štvorkoalície či odolnosť proti tlaku dravej opozície v médiách a cez sociálne siete ukážu, či to nenaštrbí psychiku a odhodlanie premiéra vydržať pri moci celé volebné obdobie.

Usádzanie novej koaličnej moci sa po rýchlej zhode na prieniku priorít, po striktne paritnom rozdelení ministerských a parlamentných kresiel a napokon i po schválení programového vyhlásenia vlády dočasne zastavilo. S ďalším rozkladom moci štvorkoalície sa muselo počkať na návrat uzdravených lídrov Smeru a SNS.

Preto zatiaľ stoja nominácie do správnych a dozorných rád štátnych podnikov, preto sa ešte neuzavreli dohody o obsadení vysokých manažérskych pozícií v Sociálnej a vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, SIS, RTVS, dozorných a kontrolných orgánoch štátu atď.

Ešte sa len vytyčujú negociačné pozície koaličných partnerov, aby zodpovedali parite podielu na moci v jej širšom rozsahu a hľadá sa optimálna zhoda. Kým slabší koaliční partneri majú záujem čo najrýchlejšie rozlúsknuť najtvrdšie oriešky rozdelenia moci (SNS tlačí Smer k výmene šéfa tajnej služby Jána Valka a presadzuje na jej čelo svojho nominanta), od ktorých sa budú odvíjať ďalšie nominácie do orgánov Slovenských elektrární a SPP, mocensky skúsený Smer sa s definitívnymi dohodami nemá kde ponáhľať. Preto ich riešenie posúva až do hlbokého leta, do uhorkovej sezóny. Kým nie je medzi koaličnými partnermi dohodnuté všetko, nie je vlastne dohodnuté nič.

Vládnym posvätením kandidatúry ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka na post generálneho tajomníka OSN sa navyše otvára aj personálna rošáda Smeru na tomto významnom vládnom poste. Kariéra skúseného diplomata Lajčáka uspieť v nesmierne náročnom súboji o piedestál najväčšej medzinárodnej organizácie sveta nie je bez šance. Navyše byť i jej dvojkou by bolo prestížnou záležitosťou pre takú malú krajinu, akou je Slovensko.

Aj preto musí Smer s dostatočným predstihom počítať i s personálnou eventualitou, kým nahradiť Lajčáka. Alternatívnym korunným princom slovenskej diplomacie by sa v prípade jeho úspešnej kandidatúry mal podľa hodnoverných informácií stať terajší minister kultúry a podpredseda Smeru Marek Maďarič.

V súvislosti s touto rošádou sa v kuloároch najsilnejšej vládnej strany pretriasa už i prípadná výmena v očiach verejnosti zväčša úspešne vnímaného generálneho riaditeľa RTVS Václava Miku za jeho niekdajšiu nástupkyňu v TV Markíza – Zuzanu Ťapákovú.

Očakávaniam povolebnej politickej stabilizácie Slovenska sa už začína prispôsobovať aj opozícia. OĽaNO dalo ústami Jozefa Viskupiča najavo, že aj pre svoju úspešnosť v regionálnych či komunálnych voľbách sa bude musieť pretvoriť na celoslovenské hnutie.

To je prvým náznakom prechodu od hnutia štyroch ľudí na štruktúrovanejšiu podobu politického zoskupenia. Prípravou na dlhodobejšie pôsobenie v opozícii je i podpis opozičnej dohody medzi SaS a OĽaNO o prehĺbení spolupráce a vytvorení spoločnej opozičnej rady.

Voliči by sa však najťažšie zmierovali s tým, ak by sa po nedávnych voľbách nič nezmenilo na doterajšej oligarchizácii moci, na korupčných praktikách a klientelizme. Bolo by to zničujúce nielen pre Most-Híd, Sieť a SNS, ale aj najsilnejší Smer.

A voda na mlyn krikľúňom neštandardných strán a hnutí, vrátane kotlebovcov. Iba „stabilizáciou moci“, pod ktorú by sa pozametali najkrikľavejšie neduhy štvorročia vlády jednej strany, ktorým je rozkrádanie, sa odvráteniu týchto hrozieb nevyhneme.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #politici #opozícia #koalícia #politická kultúra