Všade inde vo svete sa pacient objednáva. Ak by sa však dôsledne uplatňoval systém objednávania, viedlo by to k redukcii dennej kapacity lekárov a tým aj k potrebe ďalších špecialistov. To by bolo síce najspravodlivejšie, ale i najdrahšie riešenie tohto problému.
Organizátori verejného zdravotníctva musia zaistiť široko dostupnú zdravotnú starostlivosť tak, aby bola prístupná aj tým najbiednejším.
Kompromisne sa preto umožnilo lekárom, aby vyšetrovali niektorých pacientov prednostne a inkasovali za to platby v hotovosti. To však nebolo spravodlivé. Ako k tomu príde bežný občan, ktorý si hradí povinné nemocenské poistenie, že ho odsunú tým, že niekto si priplatí (pre niekoho len malú sumičku) a ošetria ho ihneď.
Druhá nespravodlivosť spočíva v tom, že za tú istú robotu, v tom istom čase len administratívnym počinom, zarobí niektorý lekár viac. Nemožno prehliadnuť, že ak sa to deje v pracovnom čase, tak to nie je nič iné ako legalizovaná korupcia. Oproti čiernej platbe do vrecka je tu rozdiel iba v platení daní.
Tento vysoko komerčný prvok do verejného zdravotníctva nepatrí. Príznačné je, že po jeho zrušení boli najviac nespokojné stavovské organizácie a, pochopiteľne, zástupcovia solventnej klientely. Skupina ľudí, ktorých sa najviac týkalo uprednostňovanie za úplatu, teda penzistov s príjmom do 400 eur mesačne, sa ani k slovu nedostala. Veď kto by bol na nich zvedavý…
Organizátori verejného zdravotníctva musia zaistiť široko dostupnú zdravotnú starostlivosť tak, aby bola prístupná aj tým najbiednejším. Štatistiky totiž ukazujú, že chudobní ľudia sú obyčajne aj najmenej zdraví.
Súvisí to s ich podmienkami na prácu, život, s tým, čo konzumujú, kde bývajú, akú majú zdravotnú starostlivosť, no hlavne, aký majú životný štýl všeobecne. Solidarita a spravodlivosť nie sú len prázdne metafory. Ich nedostatok rozkladá spoločnosť.
V tomto duchu treba privítať aktivitu súčasného ministra zdravotníctva, aby sa za prednostné vyšetrenie mohlo inkasovať iba po pracovnom čase. Za prácu navyše prislúcha aj platba. Proti tomu nemožno nič namietať.
Anglicko je známe svojimi dlhými čakacími lehotami na vyšetrenie u lekára špecialistu. Lekár však nemá s objednávaním nič spoločné, žiadne prednostné vyšetrenia neexistujú. Pre tých, čo chcú byť ošetrení čo najskôr, môže mať odborný lekár konzultant vyhradený čas, keď vyšetruje len tzv. platiacich pacientov.
Je to po pracovnom čase, volá sa to súkromná prax, a často to býva v tej istej ambulancii ako pri práci pre neplatiacu verejnosť. Takto ošetrovaní pacienti sú takmer všetci pripoistení v rôznych fondoch, ktoré sa líšia v rozsahu uhrádzanej starostlivosti. Niektorí si platia kompletnú zdravotnú starostlivosť, iní si predplácajú len ambulantné výkony.
Na Slovensku sme svedkami nedostatku špeciálnych lekárskych činností, najmä na vidieku. Rezervy však stále existujú. Ak lekári budú ochotní popri svojich normálnych úväzkoch vyšetrovať pacientov po pracovnom čase, zvýši sa tým ich denná kapacita. To predstavuje významný posun v dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
Ak by sme však umožnili lekárom inkasovať v pracovnom čase za „extra pacientov“, znamenalo by to vystaviť riziku z omeškania tých, ktorí si nepriplatili, a to je lekársky neprípustné. Vždy budú existovať tieto dve skupiny pacientov a je povinnosťou organizátorov zdravotníctva, aby udržali poriadok a spravodlivosť.
Súčasný minister v tomto zmysle zatiaľ nestúpil vedľa. Nariadenie, ktoré presadzuje, je správne nielen medicínsky, ale aj ľudsky.